22. 05. 2023 Zodpovedné podnikanie

Veková diverzita na pracovisku: kľúčová je komunikácia

V roku 2050 bude mať takmer tretina ľudí na Slovensku viac ako 65 rokov. Téma vekovej diverzity na pracovisku sa však netýka len zamestnávania starších ľudí. Ide o proaktívne vnímanie rôznorodých potrieb viacerých generácií, ktoré sa na pracovisku stretávajú. Zároveň však platí, že každú generačnú „škatuľku“ treba brať s rezervou a nezabudnúť na individuálny prístup.

Odborný webinár pre členské firmy Business Leaders Forum a ambasádorov Charty diverzity, ktorý sa konal v rámci Európskeho mesiaca diverzity 10. mája, sa zameral na to, aké sú šance starších ľudí na trhu práce, čo naopak očakáva najmladšia generácia pracujúcich, ale aj na konkrétne opatrenia, ktorými vie zamestnávateľ podporiť vekovú diverzitu na pracovisku.

Starneme, naša spoločnosť však adekvátne nereaguje

Starnutie populácie (nielen) na Slovensku je nespochybniteľným trendom. „Čoraz menej ľudí v produktívnom veku bude musieť pracovať a vytvárať hodnoty pre ľudí v pred-produktívnom a po-produktívnom veku,“ komentovala sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) fakt, že v roku 2050 bude mať takmer tretina ľudí na Slovensku viac ako 65 rokov. Fenomén starnutia sa nevyhýba ani ostatným európskym krajinám, ale Slovensko za nimi výrazne zaostáva, čo sa týka rozvíjania a využívania potenciálu starších ľudí. Potvrdzuje to aj komplexný indikátor Index aktívneho starnutia, v rámci ktorého sme až na 21. mieste spomedzi 27 krajín EÚ.

Z. Bútorová tiež priblížila, že na Slovensku máme stereotypné a homogenizujúce vnímanie staršieho veku napriek tomu, že ide o životné obdobie, ktoré sa rozprestiera cez niekoľko dekád. Čo sa týka užitočnosti ľudí nad 55 rokov pre spoločnosť, až 76 % ľudí na Slovensku ju vníma najmä v súvislosti s tým, že sa starší ľudia starajú o vnúčence a 58 % s tým, že opatrujú chorých či postihnutých príbuzných. „Iba necelá polovica ľudí vidí ich dôležitosť pre spoločnosť v tom, že vykonávajú platenú prácu a ešte menej, 38 %, v tom, že pomáhajú riešiť problémy v obci či spoločnosti,“ uviedla Z. Bútorová a dodala: „Znepokojivé na tom je však najmä to, že za ostatných 10 rokov celkovo klesol pocit ľudí, že starší ľudia sú pre spoločnosť dôležití. Vnímanie ich dôležitosti konkrétne na trhu práce kleslo zo 62 % v roku 2011 na 47 % v roku 2022.“ Podiel ľudí 55+ na trhu práce sa pritom za ostatných 15 rokov zdvojnásobil.

Viac ako polovica slovenskej populácie pokladá diskrimináciu starších ľudí za závažný problém, pričom oblasť, v ktorej sa diskriminácia najvýraznejšie prejavuje, je práve trh práce. Na otázku, koho by si vybrali spomedzi rôznych uchádzačov o prácu, ak by boli v role zamestnávateľa, by si najviac ľudí vybralo muža v strednom veku, nasleduje žena v strednom veku a po nich muž v mladom veku a žena v mladom veku. Starší ľudia sú až úplne na konci. „Výrazne tu vidno nielen vekovo, ale aj rodovo stereotypné vnímanie,“ upozornila Z. Bútorová.

Pozitívom však je, že sa v priebehu 10 rokov naša spoločnosť posunula v tom, že až 50 % ľudí je presvedčených, že by zamestnávatelia mali prihliadať na vek a vytvárať vhodné podmienky pre všetky vekové skupiny, a teda uplatňovať tzv. vekovo citlivý prístup (oproti 36 % v roku 2011).

Čo potrebujú mladí ľudia

Potreba sebadefinovať sa a nájsť si svoju identitu, pocity veľkého tlaku zo strany okolia aj sociálnych sietí, tekuté vzťahy, dôležitosť hodnotového prístupu – to sú niektoré z charakteristických prvkov generácie Z, a teda ľudí narodených medzi rokmi 1996 a 2010. „Je to generácia, ktorá dospieva v prudko meniacom sa svete, v dobe plnej kríz, preto je zrejmé, že potrebujú našu podporu. Napriek tomu sa viac ako dve tretiny týchto mladých ľudí necíti byť vypočutí,“ uviedol Tomáš Pešek z organizácie YouthWatch.

V životoch generácie Z sa veci dejú hneď, rýchlo a individualizovane. To má veľký vplyv aj na jej postoj k práci. „Firma môže zostať prekvapená, že človek, ktorého si vybrali na pracovnú pozíciu, sa zrazu prestane ozývať. Je to ukážka toho, ako sa fenomén ghostingu z internetových zoznamiek preniesol aj do iných sfér života, vrátane pracovného,“ vysvetlil T. Pešek, zároveň však vyzval zamestnávateľov k sebareflexii. „Keď vy si vyberáte kandidátov, ako veľmi s nimi komunikujete, najmä s tými, ktorých ste si nevybrali? Nie je to taktiež ghosting, len z opačnej strany?

Podľa T. Peška môžu mladí ľudia nastaviť zamestnávateľom zrkadlo a motivovať ich k prehodnoteniu existujúceho nastavenia, kde firma je zvyčajne tá, ktorá diktuje podmienky – a teda posunúť sa od hierarchického k viac partnerskému vzťahu. „Zaujímavým odkazom generácie Z je aj to, že práca už nemusí byť tým, čo nás definuje a náš osobný život a voľný čas môže mať prioritu,“ uzavrel.

Škatuľky áno, ale len do určitej miery

V McDonald´s Slovakia sa témou vekovej diverzity začali intenzívnejšie zaoberať pred tromi rokmi v nadväznosti na situáciu nedostatku zamestnancov a zamestnankýň. „Pozreli sme sa na našu vekovú štruktúru a zistili, že náš vekový priemer stúpol. Začali sme sa preto o vekovú skupinu starších viac zaujímať, o jej potreby a očakávania, a zamerali sa na ňu aj v nábore, ktorý sme jej prispôsobili aj z hľadiska obsahu a formy inzerátov,“ povedala v rámci panelovej diskusie Adriana Boháčová zo spoločnosti McDonald´s.

To, že záujem o tému vekovej diverzity súvisí s prirodzeným vývojom firmy a potrebou prijímať aj skúsenejších, a teda vekovo starších, ľudí, potvrdil aj Rado Remák zo spoločnosti Henkel. „Vekovo citlivý prístup je u nás prítomný od náboru, cez benefity a organizáciu práce až po vzdelávanie,“ uviedol. Vekovo citlivá by mala byť aj interná komunikácia.

Pomáhajú zamestnávateľom typické charakteristiky jednotlivých generácií, ktoré sa v súvislosti s vekovou diverzitou často spomínajú ako „manuál“ na ich pochopenie? „My vekovú diverzitu neriešime z hľadiska jednotlivých generácií, škatuľkovanie totiž môže byť kontraproduktívne. Snažíme sa pozerať cez iné charakteristiky – napríklad kde v rámci životného cyklu sa daný človek nachádza, či má alebo nemá deti, alebo ako rýchlo a intenzívne chce rozvíjať svoju kariéru,“ priblížila Lucia Skraková zo spoločnosti Accenture. Rado Remák tiež vníma limity stereotypných charakteristík: „Škatuľky nám pomáhajú zjednodušiť prácu, ale je nevyhnutné pozerať sa aj mimo nich a vnímať individuálne potreby ľudí, ktoré vôbec nemusia zapadať do generačnej charakteristiky.“

Komunikácia ako základ

Diskutujúci z firiem sa zhodli na tom, že efektívne posilňovanie vekovej diverzity na pracovisku je založené najmä na prepájaní ľudí, kvalitne strávenom spoločnom čase a podpore rešpektujúcej komunikácie. „V McDonald´s vnímame prirodzený rešpekt mladých ľudí k ich starším kolegom a kolegyniam, radi sa od nich učia a často s nimi zdieľajú aj osobné záležitosti,“ priblížila A. Boháčová. V Accenture sa osvedčuje otvorená komunikácia, vzájomné tykanie a okamžitá spätná väzba, čo vytvára dobrý základ aj pre medzigeneračný dialóg. „Po covidových rokoch je pre nás stále výzvou, ako zabezpečiť osobný kontakt medzi ľuďmi. Bez neho nie je možný žiadny kvalitný, ani medzigeneračný, dialóg,“ uviedla L. Skraková.

Aké sú odporúčania skúsených firiem pre tých zamestnávateľov, ktorí s témou vekovej diverzity len začínajú? „Extrémne dôležité je vzdelávanie manažmentu a leadershipu, ako aj práca s nevedomými predsudkami najmä v rámci náboru,“ povedal R. Remák. L. Skraková zdôraznila potrebu školení o tom, ako rešpektujúco komunikovať a viesť dialóg, ako aj zdieľanie individuálnych príbehov: „Informácia o tom, čo charakterizuje jednotlivé generácie, by mala byť len doplnková. Keď sa práve na ňu dáva dôraz, tak sa potom nájdu ľudia, ktorých to v stereotypoch len utvrdí.“ A. Boháčová odporučila začať od vedenia: „Je potrebné, aby téme rozumel a veril manažment spoločnosti a viedol k týmto hodnotám svoj tím.“

Spájanie ako odpoveď na krízu stredného veku

Okolo 40. roku života sa v našich životoch deje veľká zmena. Ide o transformačné obdobie, kedy sa mení to, kto sme, čo chceme a kde chceme venovať svoje zdroje. „Pocit, že niečo by malo byť inak, som zažila na vlastnej koži,“ priblížila svoj životný príbeh Jana Bernaťáková z Beelong Community & Networking. Ide o platformu, ktorá spája ženy po 40. roku života, ktoré hľadajú nový, hlbší, zmysel svojho života. Pomáha im spoznať samé seba, ich skutočné potreby a nájsť sebarealizáciu.

Sme asi prvou generáciou, ktorá otvorene hovorí o veľkej transformácii, ktorú 40-ka prináša. Je dôležité, aby toto obdobie vnímali a chápali aj zamestnávatelia,“ uzavrela J. Bernaťáková.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.