14. 12. 2023 Zodpovedné podnikanie

Čelíme kríze dôvery aj rozpadu súdržnosti. Ako môžu pomôcť firmy?

V priestoroch Generali Slovensko sa 7. decembra uskutočnilo štvrťročné stretnutie členských firiem Business Leaders Forum, posledné v tomto roku. Jeho súčasťou bola voľba riaditeľky združenia aj voľba nového poradného výboru. Hosťami stretnutia boli Pavol Kosnáč a Hugo Gloss z DEKK inštitútu, ktorí hovorili o stave dôvery na Slovensku a úlohe biznisu pri jej budovaní.

Na koncoročnom stretnutí členských firiem Business Leaders Forum bola  za výkonnú riaditeľku na roky 2024 – 2027 opätovne zvolená Ivana Vagaská, ktorá združenie vedie od roku 2020. „BLF je unikátnou platformou na Slovensku – šírkou tém, ktoré prostredníctvom svojich vzdelávacích a networkingových podujatí pokrýva, prepojením s Nadáciou Pontis a jej aktivitami podpory sociálnych inovácií a strategickej filantropie, ale najmä svojím silným dôrazom na hodnoty. Ďakujem členom za dôveru a možnosť viesť toto neformálne združenie ďalšie štyri roky,“ uviedla I. Vagaská.

Členkami a členom Poradného výboru pre roky 2024 – 2025 sa stali Henrieta Fabianová (VSE), Lucia Vargová (Kaufland), Lenka Michalik Holešová (Volkswagen) a Tomáš Kvašňovský (Tatra banka).

Okrem bilancovania roka 2023 a predstavenia plánu aktivít na nasledujúci rok bola témou stretnutia dôvera na Slovensku. Aj napriek tomu, že ako spoločnosť dlhodobo prežívame krízu dôvery, dôveryhodnosť firiem rastie. O tom, čo ukazujú aktuálne dáta a ako môžu práve firmy prispieť k regenerácii spoločenskej kohézie, hovoril Pavol Kosnáč z DEKK – Výskumného inštitútu sociálnej kohézie.

Pavol má za sebou skúsenosti z humanitárnej a výskumnej práce v strednej a východnej Európe, na Blízkom východe aj v Indii. „V Iraku a Sýrii som mal možnosť pozorovať, ako vyzerá krajina, kde sa kohézia a dôvera rozpadnú natoľko, že krajina nevie ísť ďalej. Omnoho zarážajúce však bolo, keď som vzorce, ktoré som rozpoznával na Blízkom východe, začínal vidieť doma na Slovensku.“

S niekoľkými ďalšími výskumníkmi zistil, že dát, ktoré hovoria o dôvere na Slovensku, je veľmi málo a ak aj existujú, sú medzi nimi mnohoročné medzery. V roku 2020 preto založili výskumnú organizáciu DEKK, v rámci ktorej dizajnujú vlastné prieskumy verejnej mienky aj analytické nástroje s dôrazom na pochopenie sociálnej kohézie, teda spoločenskej súdržnosti. Naliehavosť tejto témy potvrdil v roku 2023 aj Global Risk Report, ktorý rozpad sociálnej kohézie označil za jeden z top 10 krátkodobých aj dlhodobých problémov na svete.

Kríza dôvery súvisí s turbulentnými zmenami

Slovensko prešlo za 30 rokov svojej existencie procesmi, na ktoré si iné krajiny zvykali 80 rokov. „Prešli sme si masívnymi zmenami v krátkom časovom období, a to sa prirodzene na spoločnosti odrazí,“ skonštatoval P. Kosnáč. Z individualizmu sa stal dominantný kultúrny vplyv, čo nám prinieslo niekoľko benefitov – bezprecedentný blahobyt, nárast inovácií aj lepšiu ochranu práv jednotlivca. Na druhej strane však vidíme v spoločnosti eróziu komunít spojenú s nárastom osamelosti, zrýchlenie doby, nepredvídateľnosť, pociťujeme tiež menej životnej istoty (ako daň za väčšiu slobodu).

Spoločnosť je navyše rozpadnutá do moderných kmeňov, do ktorých sa nerodíme, ale ktoré si sami vyberáme – či už ide o lifestylové „kmene“ na základe našich záujmov, politické alebo náboženské. „Ľudská psychika tieto kmene preferuje, pretože je fajn patriť niekam, je to do istej miery aj zdravé. Problém však nastáva vtedy, keď nenachádzame zastrešujúcu identitu, niečo, čo nás spája. Vtedy sa benefity diverzity menia na ohrozenie z diverzity,“ vysvetlil.

Miera dôvery má vplyv na ekonomiku

Medziľudská dôvera na Slovensku sa výraznejšie nemení, v priemere sa drží na úrovni 23 %, čo je však v porovnaní s inými západnými krajinami pomerne nízke číslo (v Česku 36,8 %, v Nórsku 70 %). Prečo je úroveň dôvery v spoločnosti dôležitá? „Pretože každá transakcia obsahuje prvok dôvery. Keď si ľudia nedôverujú, neobchoduje sa, neuzatvárajú sa zmluvy, ľudia nespolupracujú, na čo výrazne dopláca ekonomika.“ Makroštúdie ukazujú, že nárast dôvery o približne 15 % zodpovedá ročnému nárastu HDP o 1 %. „Keby sme si posledných 20 rokov verili tak ako Nóri, máme HDP na hlavu vyššie o 13 500 dolárov,“ dodal.

V prípade inštitucionálnej dôvery sú podľa prieskumu DEKK na vrchole rebríčka vedecké inštitúcie, univerzity, samosprávy a firmy, ktoré sú zároveň najdôveryhodnejšou neštátnou inštitúciou. Spoľahlivosť firiem sa od 90. rokov výrazne zlepšuje, pretože prinášajú reálne hodnoty pre spoločnosť – plnia dôležitú funkciu zamestnávateľa, vytvárajú produkty a služby, ktoré ľudia chcú a zákazníci s nimi majú dobrú skúsenosť. Najnižšiu mieru dôvery majú súdy, vláda, politické strany a parlament.

S vysokou dôverou však prichádzajú aj vyššie nároky. Stúpajú očakávania zo strany občianskeho a verejného sektora, často aj od zamestnancov a zamestnankýň, aby firmy vstupovali do rôznych oblastí života a preberali aktívnu rolu pri riešení spoločenských problémov. „Prieskumy ukazujú, že politizácia je pre dôveru na Slovensku toxická. Na druhej strane však treba povedať, že ukotvenie hodnotovej pozície môže krátkodobo znamenať istý typ obety, no z dlhodobého hľadiska môže byť práve známkou integrity,“ uviedol P. Kosnáč.

Ako môžu firmy pomôcť budovať dôveru na Slovensku?

V skratke – tým, že budú zodpovedné. Podľa P. Kosnáča máme problém s nárastom antisystému, ktorého primárnymi zdrojmi je nedôvera v dominantné západné kultúrne vplyvy – individualizmus, liberálnu demokraciu a kapitalizmus.

Vnímanie kapitalizmu zhoršila najmä finančná kríza v roku 2008, nedôveru ale posilňuje aj správanie firiem, ktoré participujú na korupčnom správaní, vyhýbajú sa plateniu daní či maximalizujú svoj zisk na úkor zákazníkov alebo zamestnancov.

Naopak, ak má firma poctivé produkty, dobré vzťahy na pracovisku a stará sa o komunitu, pomáha budovať nielen dôveru vo vlastnú značku, ale aj dôveru v biznis a voľný trh a tiež v systém ako taký. „Firmy okrem toho pomáhajú znižovať stres ľudí z rýchlosti a nepredvídateľnosti sveta tým, že stabilizujú časť ich života – príjem a prácu. A tým robia veľkú službu celej spoločnosti,“ dodal P. Kosnáč.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.