Ondřej a Katarína Vlčkovci: Nerozmýšľajte nad sumou a percentami majetku, nájdite si tému, ktorá vás chytí za srdce
Filantropi a filantropky súčasnosti často riešia otázku, na akú tému či problém zamerať svoju pozornosť a ako s pomáhaním začať. Nadácia Pontis zorganizovala neformálny diskusný večer Impact Talks: Cesty filantropie, kde sme rozoberali práve tieto otázky. O svoj filantropický príbeh sa s nami na podujatí podelili aj manželia Katarína a Ondřej Vlčkovci, ktorí patria medzi najväčších filantropov v Česku. Počas diskusie odpovedali na otázky, prečo začali pomáhať, ako vyzerá ich pomoc v súčasnosti či ako nastavili financovanie svojej nadácie. A hlavne – prečo o svojich aktivitách hovoria verejne.
Ondřej Vlček s nadšením vraví, že vďaka filantropii si trocha plní aj svoje detské sny. Podľa vlastných slov si totiž v detstve často predstavoval, komu a ako by pomáhal, ak by na to mal prostriedky a aký vplyv by to malo na ľudí okolo. „Myslím si, že väčšina ľudí túžbu pomáhať v sebe má a keby si spomenuli, ako rozmýšľali, keď mali osem alebo desať rokov, isto by tie spomienky našli,“ vraví filantrop.
Manželia Vlčkovci vlani obsadili prvú priečku vo filantropickom rebríčku českého Forbesu. Založili Nadáciu rodiny Vlčkových, ktorá sa venuje detskej paliatívnej starostlivosti, začali budovať detský hospic a neúnavne pracujú na podpore systémových zmien v Česku. Na Impact Talks ponúkli viacero cenných rád, ktorými sa môžu inšpirovať aj budúci filantropi a filantropky na Slovensku.
Ako si vybrať správnu cestu?
Manželia tvrdia, že najlepší spôsob, od ktorého sa treba na ceste filantropie odraziť, je začať témou. „Netreba rozmýšľať najprv nad sumou alebo percentami majetku, ktoré by mal človek dať na dobročinnosť, ale nájsť si tému, ktorá človeka chytí za srdce, pomôže iným ľuďom a až potom riešiť financovanie. Ak vám totiž chýba téma, existuje veľké riziko, že vás to prestane o chvíľu baviť,“ myslí si Ondřej Vlček.
To isté považuje za dôležité aj Katarína Vlčková a menuje ďalšie benefity pomáhania. „Ak si vyberiete tému, ktorá bude dostatočne silná pre vás osobne, poháňa vás to ďalej, dodá vám to oveľa viac energie, ako vydáte. Navyše, odkedy sa venujeme filantropii, spoznala som veľmi veľa skvelých priateľov, čo je pre mňa krásny pocit,“ vraví.
Manželia Vlčkovci na usadlosti Cibulka, ktorá bude mať čoskoro nové využitie. Foto: Tomáš Nosil
Smer, ktorému sa budú venovať manželia Vlčkovci, im bol jasný hneď od začiatku. „Keď sme zakladali nadáciu, mali sme už tému, ktorá v našej rodine rezonuje. Keďže Katarína sa venuje paliatívnej starostlivosti, bolo to pre nás veľmi autentické,“ tvrdí O. Vlček.
Nadácia ako perpetuum mobile
Druhou otázkou, ktorú Vlčkovci riešili, bolo nastavenie financovania svojej nadácie tak, aby celá pomoc fungovala dlhodobo. „Trik je v tom, že ak to nemáte dobre premyslené, nech je majetok, ktorý darujete, akokoľvek veľký, postupne z neho začnete ukrajovať a nadácii sa tieto peniaze raz minú. Preto sme rozmýšľali a radili sa, ako to vymyslieť inak. Existujú totiž modely nadácií, ktoré sú nastavené tak, aby fungovali dlhodobo – trocha ako perpetuum mobile,“ vysvetľuje filantrop.
Najznámejší je príklad Nadácie Alfreda Nobela vo Švédsku, ktorá odovzdáva Nobelove ceny. „Alfred Nobel vložil do tejto nadácie peniaze, ale zároveň povedal, že z vloženej sumy sa nobelovky vyplácať nebudú. Tieto prostriedky sa budú investovať a samotné nobelovky sa budú financovať z výnosov alebo postranných aktivít nadácie. To sa nám veľmi páčilo,“ zhodujú sa manželia.
Vlčkovci sa preto rozhodli postaviť svoju nadáciu na rovnakom princípe – väčšina peňazí respektíve aktív, ktoré do nadácie previedli, pôjde na tzv. istinu, čo je práve čiastka, ktorá nie je určená na to, aby sa z nej financovali samotné projekty, ale na investovanie. „Môže ísť o investície akéhokoľvek typu – akcie, reality, komerčné projekty, samozrejme s rozumnou mierou rizika a dobrým manažmentom. Projekty sa platia až z výnosov, a to je aj náš prípad,“ menuje O. Vlček.
Nová Cibulka
Jedným z najväčších projektov Nadácie rodiny Vlčkových je vytvorenie detského lôžkového hospicu pre deti so závažnými diagnózami a ich rodiny. Do tohto zariadenia budú deti, ich rodičia či súrodenci prichádzať na krátkodobé pobyty oddýchnuť si a načerpať nové sily. Tým sa zariadenie bude líšiť aj od hospicu pre dospelých, kam sa pacienti dostávajú zväčša až na sklonku svojho života. „Hospic bude nízkokapacitné zariadenie, ktoré umožní rodinám žiť komunitne, aby neboli izolované, keďže tieto deti prežijú v izolácii väčšinu svojho života. Ide o overený systém, ktorý v zahraničí funguje už dlhšie,“ opisuje Katarína Vlčková.
Hospic má sídliť v historickej usadlosti Cibulka, ktorú nadácia v súčasnosti rekonštruuje, aby mohla slúžiť svojmu novému účelu. Rodiny tam budú mať k dispozícii špičkovú zdravotnú starostlivosť a rôzne podporné služby.
Podporujú systémové zmeny
Detský hospic je však len jeden z ich projektov, vraví Katarína Vlčková. „To, čo je hlavným cieľom a účelom našej nadácie, je podporiť všetkých špecialistov v detskej paliatívnej starostlivosti v Českej republike, aby sa im podarilo dostať ju na vysokú úroveň. Aby každá rodina v Česku, ktorá potrebuje detskú paliatívnu starostlivosť, mala možnosť čerpať naozaj všetky služby, ktoré jej môžu pomôcť,“ dodáva filantropka.
Nadácia bude preto podporovať odborníkov, aby sa do zákona v Česku podarilo zakotviť systémové zmeny ako napríklad existenciu detského lôžkového hospicu, ktorá nateraz v legislatíve chýba. Ak by sa to podarilo, pobyty v Cibulke by mohlo sčasti uhrádzať zdravotné poistenie. Finančná záťaž pre samotné rodiny by sa tak minimalizovala.
Ako si predstavujete filantropa?
Pri všetkom svojom úsilí si Vlčkovci dali za cieľ svoje aktivity popularizovať. „Najsilnejšia zmena prichádza, keď sa vám podarí zmobilizovať väčšie množstvo ľudí, ktorí za niečím stoja a kopú za to. Vzhľadom na objem peňazí, ktorý sme do nadácie dali, sme tiež dúfali, že by to mohlo inšpirovať aj niekoho ďalšieho,“ vysvetľujú.
Katarína a Ondřej Vlčkovci na Impact Talks. Foto: Nadácia Pontis
Podľa manželov však niekedy ľudia, ktorí nad filantropiou reálne premýšľajú, ešte nepretavili svoje myšlienky na konkrétne činy, lebo si myslia, že je príliš skoro a na podobné aktivity príde čas neskôr v živote. „Stereotyp filantropa je predsa človek, ktorý má viac ako 60 rokov, zarobil peniaze, odišiel do dôchodku, na staré kolena zmúdrel a je príkladom toho, ako sa z drsného manažéra môže stať ľudomil. Je to ale naozaj len stereotyp,“ opisuje Ondřej Vlček a vysvetľuje, že aj vyvrátenie tohto obrazu bolo dôvodom, prečo chcú s Katarínou o filantropii rozprávať verejne. „Rozhodli sme sa nenásilnou formou vystúpiť v médiách ako úplne normálny manželský pár, ktorý sa na to odhodlal relatívne skoro vo svojom živote. A chceli sme povzbudiť možno aj introvertnejších ľudí, aby o filantropii hovorili,“ uzatvára.
Ondřej a Katarína Vlčkovci
Katarína Vlčková je lekárka, ktorá sa venuje detskej paliatívnej starostlivosti, a Ondřej Vlček je šéfom antivírusovej spoločnosti Avast. Manželia založili v roku 2021 Nadáciu rodiny Vlčkových, do ktorej vložili aktíva vo výške 1,5 miliardy českých korún (40 % svojho majetku). Nadácia sa venuje pomoci deťom, ktoré potrebujú paliatívnu starostlivosť. Jej vlajkovým projektom je momentálne vybudovanie Strediska detskej paliatívnej starostlivosti a lôžkového hospicu v pražskej usadlosti Cibulka. Manželia tiež stoja za organizáciou Zlatá rybka, ktorá funguje už 7 rokov a plní priania deťom so závažnými diagnózami, aby ich povzbudila v liečbe.
Impact Talks
Impact Talks je séria neformálnych diskusno-interaktívnych večerov o filantropických príbehoch, sociálnych inováciách a strategických pohľadoch na pomáhanie, ktoré od roku 2020 prináša Nadácia Pontis. Témou prvého večera Impact Talks v roku 2020 bolo investovanie so sociálnym dopadom, počas druhého ročníka podujatia v roku 2021 sme sa venovali filantropii a vede.
