03. 05. 2023 Zodpovedné podnikanie

Dezinformácie na pracovisku – čo môže urobiť zamestnávateľ?

V tom, ako pracujeme s informáciami, ktoré získavame prostredníctvom sociálnych sietí, patríme k najhorším krajinám na svete. Potvrdzuje to aj prieskum GLOBSEC Trends z roku 2022, ktorý uvádza, že 54 % ľudí na Slovensku verí dezinformáciám a konšpiračným teóriám. Tieto názory sa, prirodzene, dostávajú aj do pracovného prostredia. Aké možnosti majú zamestnávatelia, ak niekto zo zamestnancov šíri nepravdivé informácie, konšpirácie či hoaxy? Kde je hranica slobody a ako komunikovať s ľuďmi, ktorí už konšpiráciám prepadli?

Na webinári Business Leaders Forum o tom diskutovali Dušan Ondrušek, psychológ a facilitátor konfliktov z PDCS, Peter Kováč, advokát a správca Nadácie Zastavme korupciu, a Martin Bača, CSR Co-Lead zo spoločnosti Accenture. Online podujatím sprevádzala Marie Stracenská, vedúca vydania TA3.

Výkonnosť zamestnanca vs. pracovná atmosféra

M. Bača je presvedčený, že téma dezinformácií a hoaxov na pracoviská rozhodne patrí. Je ale veľmi tenká hranica, kedy firma môže či nemôže zasiahnuť do správania sa zamestnanca alebo zamestnankyne. „Zamestnávateľ sa v prvom rade pozerá na pracovný výkon daného človeka. Nemá dôvod riešiť, čo prebieha v hlave zamestnanca. Iná situácia už ale nastáva vtedy, ak to má negatívny vplyv na jeho výkon práce, kolektív alebo reputáciu firmy,“ povedal.

Rovnako to vníma aj P. Kováč – ak má zamestnanec v zmluve dohodnutú pracovnú náplň a úlohy, ktoré plní, navyše dobre funguje v kolektíve, nie je žiadny dôvod na to, aby sa firma zaujímala o jeho osobné názory. Postihnúť zamestnanca by bolo možné napríklad v prípade, že by na šírenie dezinformácií a hoaxov používal firemné komunikačné platformy – ak má firma zavedené vnútorné predpisy, ktoré upravujú používanie služobného emailu a komunikáciu v rámci firmy, je možné to kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. „V zásade ale platí, že na to, čo sa deje v kuchynke, zamestnávateľ nemá žiaden dosah,“ uviedol P. Kováč.

D. Ondrušek upozornil, že okrem toho, čo formálne vyplýva z povinností na pracovisku, musí zamestnávateľ sledovať aj klímu vzťahov v kolektíve. „Pokiaľ sa šíri strach, úzkosť a dochádza k polarizácii kolektívu, čo komplikuje atmosféru až tak, že to ovplyvňuje pracovný proces, firma sa tým musí zaoberať.“

Prečo vôbec ľudia podliehajú konšpiráciám?

Podľa D. Ondrušeka ide zväčša o dlhodobý proces. Ľudia sa radikalizujú a vyostrujú svoje videnie sveta najmä keď sa cítia neistí alebo ukrivdení. „Potrebujú si nájsť nejaký hromozvod a keď v tomto období narazia na niečo, čo im dáva šancu nájsť si svoj terč, ukazuje sa, že sú oveľa zraniteľnejší a náchylnejší veriť nepravdám.“ Nebezpečné je, ak sa takíto ľudia ocitnú osamote, izolovaní a nemajú možnosť konfrontácie s ostatnými. Podobné je to aj na sociálnych sieťach. „V online priestore človek nachádza ľudí podobného zmýšľania a môže sa tak uzavrieť do názorovej bubliny.“

Aj preto si myslí, že diskutovať má zmysel. „Aj keď argumentáciu nevyhráme, je to dôležité, pretože zmenu postoja človeka nevidíme hneď.“ Veľmi náročné je diskutovať s ľuďmi, s ktorými máme blízky vzťah, napríklad v rámci rodiny. Podľa psychológa tu však omnoho viac ako argumenty funguje práca so vzťahom. Pozornosť treba sústrediť na pozitívne veci, ktoré nás spájajú. „Má oveľa väčší význam povedať – Babka, ty tak úžasne varíš – a až potom otvoriť témy, v ktorých sa možno nezhodneme,“ povedal.

Aké sú možnosti zamestnávateľov?

Právne možnosti zamestnávateľov reálne zasiahnuť, ak má šírenie hoaxov a dezinformácií vplyv na pracovný výkon, atmosféru alebo poškodzovanie povesti, sú pomerne oklieštené. Slovensko totiž nemá právne definovaný pojem dezinformácie, v zákone sa ako trestný čin uvádza len šírenie poplašnej správy. P. Kováč firmám radí, aby boli opatrné už pri výbere zamestnanca alebo zamestnankyne. „Je dobré, ak má zamestnávateľ zavedenú skúšobnú dobu, prípadne so zamestnancom uzavrie zmluvu na dobu určitú. Ponúkne mu to priestor na pozorovanie, ako funguje v rámci kolektívu.“ V prípade dlhodobých zamestnancov môže pomôcť Etický kódex alebo pravidlá na využívanie firemných informačných kanálov, ku ktorým sa zaväzujú.

V Accenture sa vybrali cestou prevencie. Ľudí na HR oddelení aj tímlídrov na riadiacich pozíciách pravidelne preškoľujú v oblastiach, ako sú tímová spolupráca, mediácia či riešenie konfliktov. Pre zamestnancov a zamestnankyne organizujú prednášky na témy kritického myslenia, práce s informáciami alebo diskusie o hoaxoch a konšpiráciách. Po vypuknutí vojny na Ukrajine zorganizovali diskusiu s kolegami, ktorí chodili pomáhať na hranice, ale aj s kolegyňou z Ukrajiny, ktorá musela kvôli vojne opustiť s rodinou svoju domovinu. „Takéto zdieľanie osobných príbehov a zážitkov veľmi zarezonovalo. V neosobnej virtuálnej dobe môže byť práve toto niečo, čo funguje,“ uviedol M. Bača.

Boj proti dezinformáciám ako prejav spoločenskej zodpovednosti

Všetci diskutujúci sa zhodli, že je spoločenskou zodpovednosťou firiem vzdelávať svojich zamestnancov a zamestnankyne v témach hoaxov, dezinformácií a kritického myslenia. „Sme v období zlomu. Je potrebné, aby sa demokracia bránila a jedným zo spôsobov je aj obrana proti dezinformáciám a hoaxom. Firmy by mali prispievať k tomu, aby boli zamestnanci odolní voči týmto nepravdám, ktoré zhoršujú kvalitu života v spoločnosti – to je to najmenej, čo môžu urobiť,“ povedal P. Kováč.

Marie Stracenská, ktorá prednáša vo firmách aj na verejných fórach na tému dezinformácií, zhrnula na záver diskusie niekoľko rád, ktoré by zamestnávatelia mali odovzdať svojim ľuďom. Týkali sa napríklad toho, ako rozpoznať dôveryhodný článok od nedôveryhodného.

Mali by sme si všímať, či médium, ktoré článok vydalo, transparentne zverejňuje meno vydavateľa, spôsob financovania, redakciu, kontakty, sídlo aj email. V serióznych médiách texty prechádzajú editormi, a tak sú gramaticky a štylisticky správne, pri článkoch tiež uvádzajú autorov textov aj fotografií. Dôveryhodný článok je objektívny – ponúka viacero pohľadov na vec – a spomínajú sa v ňom existujúce inštitúcie aj mená skutočných ľudí, ktoré je možné ľahko overiť. Základnou zásadou, ako predísť šíreniu dezinformácií, je podľa M. Stracenskej nešíriť informácie, pri ktorých nepoznáme zdroj. „Vysvetľujme, debatujme skôr s pochybujúcimi, hľadajme zdrojme a nabádajme k ich posudzovaniu,“ dodala na záver.

 

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.