Japonská katastrofa podnietila nukleárnu debatu v EÚ

15. marec 2011 - Hrozba spojená s nukleárnou elektrárňou Fukušima v Japonsku je v týchto dňoch nesporne najhorúcejšou témou na svete. Na weboch, v televíznom spravodajstve či v rádiách sa denne debatuje o príčinách a hlavne dôsledkoch, ktoré ničivé zemetrasenie v spojení s cunami spôsobilo. Prirodzene sa objavili aj úvahy o jadrovej energii a jej celkovej bezpečnosti v krajinách, kde je tento druh výroby energie zaužívaný alebo o ňom intenzívne uvažujú. Práve dnes sa v Bruseli na žiadosť komisára pre energetiku Günthera Oettingera stretli vládni predstavitelia pre energetiku, experti,  zástupcovia prevádzkovateľov atómových elektrární aj predstavitelia jadrového dozoru, aby prerokovali pálčivé otázky súvisiace s európskou jadrovou budúcnosťou.

V Nemecku je 17 jadrových elektrární a súčasná kancelárka Angela Merkelová, napriek značnej opozícii, presadzuje politiku predĺženia ich životnosti o ďalších 12 rokov, pričom posledná z nich by mala byť zatvorená v roku 2035. V týchto dňoch sa však zaviazala, že Nemecko preverí všetky svoje reaktory a na tri mesiace pozastavila rozhodnutie o predĺžení životnosti starých domácich atómových elektrární.

Situácia vo Francúzsku je v dôsledku japonskej katastrofy napätá, nakoľko 75% energie sa tu už od 70tych rokov vyrába v 58 reaktoroch 19tich jadrových elektrární. Nadbytok energie Francúzi výhodne exportujú, a dokonca majú plány prenajímať a odpredávať svoje reaktory iným krajinám. Greenpeace a rovnako aj francúzske zastúpenie strany Zelených v Európskom parlamente požadujú referendum pre francúzskych občanov, ktorí by podľa ich presvedčenia mali mať právo rozhodnúť o závislosti krajiny na jadrovej energii. Opozíciu voči tomuto názoru zastáva francúzsky minister pre priemysel Eric Besson ktorý tvrdí, že Francúzsku nehrozí rovnaké nebezpečenstvo zemetrasenia ako v prípade Japonska. Výstavba nukleárnych elektrární zohľadnila seizmické a povodňové riziká, určené na základe tunajších regionálnych podmienok.

V prípade Rakúska je pozícia ľahko predvídateľná. Minister pre životné prostredie Nikolaus Berlakovich požiadal svojich rezortných kolegov z EÚ, aby pristúpili na tzv. „záťažové testy nukleárnych elektrární“ – niečo na spôsob záťažového testovania bánk, s použitím extrémnych situácií vygenerovaných počítačmi. 

Náš minister životného prostredia József Nagy sa k situácii vyjadril nasledovne: „Jadrová energetika je prijateľná zelená energia, jedine s bezpečnosťou môžeme mať pri nej problémy. Každá technológia má svoje nebezpečie. S takýmto nešťastím ako teraz v Japonsku sa niekde aj počítalo. Ja to nepovažujem za míľnik v energetickom sektore, ale môže byť míľnikom v jadrovej energetike, aby sme sa z toho poučili a zavádzali také technológie, ktoré budú odolné podobným alebo aj silnejším prírodným vplyvom." 

Budúcnosť jadrovej energie definujú dva protichodné póly: na jednom stoja zástancovia jej postupnej eliminácie a nahradenia inými technológiami a na druhom priemyselná lobby podporujúca jej existenciu. Nesporné je, že situáciu v Japonsku  treba vnímať ako wake-up call, resp. budíček a prijať opatrenia, ktoré budú smerovať k maximálnej možnej bezpečnosti nukleárnych prevádzok.

Miroslava Prekopová

zdroj: Euractiv a BBC

foto: Flickr