ZP na Slovensku a vo svete
CANCÚN CLIMATE SUMMIT
14. december 2010 - Dohoda z Cancúnu zachráni dôveryhodnosť OSN, ale nedosahuje úspory pre našu planétu.
100 miliárd dolárov v rámci 'Zeleného klimatického fondu' pre pomoc chudobným krajinám na boj proti zmene klímy sľúbila OSN - tieto peniaze, by mali pochádzať hlavne zo súkromného sektora. Skromné dohody, ktoré boli prijaté 200 krajinami v mexickom letovisku Cancún, by mohli ochrániť proces OSN rokovaní v boji proti zmene klímy pred kolapsom.
Nebolo však jasné, ako by mali byť prostriedky zvýšené. V Kodani v minulom roku, sa bohaté krajiny dohodli na poskytnutí 100 miliárd dolárov do roku 2020. Avšak, americkí predstavitelia povedali cez víkend, že väčšina týchto prostriedkov by mala pochádzať zo súkromného sektora.
Cancún tiež priniesol víťazstvo pre aktivistov za záchranu dažďových pralesov, ktorí na rokovaniach apelovali, aby sa vytvoril systém stimulov na záchranu proti ničeniu tropických dažďových pralesov v krajinách ako sú Brazília, Kongo a Indonézia. Podľa dohody, rozvojové krajiny dostanú pomoc, ak prestanú s odlesňovaním a spaľovaním lesov, pretože odlesňovanie produkuje asi 15% svetových emisií oxidu uhličitého.
S prehlbujúcou sa priepasťou medzi bohatými a chudobnými krajinami v rámci štruktúry a prijatých záväzkov globálnej dohody, Patricia Espinosa, mexická ministerka zahraničných vecí, zhodnotila, že počas dvojtýždňového procesu rokovaní, konečná výsledná dohoda bola " to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť v tomto dlhom process“.
Na summite sa však nedohodli na žiadnych podstatných rozhodnutiach, ale mnohé najdôležitejšie rozhodnutia boli odložené na Summit OSN v Južnej Afrike na budúci rok. Výsledky rokovaní o Kjótskom protokole považujú mnohí delegáti, novinári a predovšetkým environmentálne skupiny za neúspech. Predseda Komisie José M. Barroso ani eurokomisárka pre ochranu klímy Connie Hedegaard sa o ňom vo svojich oficiálnych reakciách na výsledky konferencie ani nezmienili. Michael Levi, kolega v Rade pre zahraničné vzťahy, varoval, že neúspech pri riešení zásadných otázok v Cancún - najmä o budúcnosti Kjótskeho protokolu – zvyšuje riziká do budúceho roka. V dohodách nebol stanovený žiaden konečný termín pre prijatie záväznej dohody o pokračovaní Protokolu. Prvé obdobie záväzkov, ktoré nezahŕňa dvoch najväčších emitentov emisií Čínu a USA vyprší v roku 2012. Odsunutie rozhodnutia do neistej budúcnosti potvrdilo zatiaľ nezmieriteľné rozdiely medzi obhajcami prijatia záväzných cieľov aj pre rozvíjajúce sa ekonomiky a USA (v Cancúne hlavne Japonsko, Kanada a Rusko a ešte vyšších záväzkov zníženia emisií vo vyspelých krajinách ako Čína a India).
Už v priebehu rokovaní zástupcovia Bolívie, ktorí aj v Kodani spolu s ďalšími delegáciami blokovali prijatie dohody, tvrdo kritizovali niektoré kompromisné návrhy a požadovali ambicióznejšie ciele. Pablo Solón Romero, veľvyslanec Bolívie pre OSN, uviedol, že neschopnosť garantovať budúcnosť Kjótskeho protokolu, spolu s nízkymi ambíciami bohatých krajín znamenajú „ekocídu,“ ktorá „vystaví státisíce ľudských životov situácii blízkej smrti.“„Nesúhlasíme s týmto rozhodnutím a chceme jasne zaznamenať, že neexistuje konsenzus pre prijatie tohto rozhodnutia...“ povedal Solón v dlhom a horlivom príhovore krátko pred prijatím navrhnutej záverečnej dohody konferencie strán Kjótskeho protokolu.
V porovnaní s minulým rokom prišli národné delegácie na klimatickú konferenciu do Cancúnu s menej ambicióznymi, avšak často diametrálne odlišnými, predstavami. Zdĺhavé, komplikované a niekedy frustrujúce rokovania boli po viac ako desiatich dňoch stále bez vidiny konkrétneho výsledku. Až posledné dni a noci priniesli maratón konštruktívnych rozhovorov a prijateľných návrhov. Konečný balík takzvaných Cancúnskych dohôd sa podarilo odsúhlasiť v sobotu po pol štvrtej ráno miestneho času (po 10,30 CET). Nasledovala séria dlhých potleskov prítomných na schválené Cancúnske dohody. Viac infotu.
Daniela Drobňáková
foto: themeltingiceberg
Pošlite do vybrali.sme.sk