Podpora komunity

Pavel Hrica - Príchod nových filantropov

Byť bohatý môže byť fajn. Ale môže to byť aj osobný problém. Čo ešte dosahovať, keď som dosiahol všetko, čo som chcel, no spokojný so sebou stále nie som?

Áno, je a vždy aj bude dosť Slotov, ktorých uspokojenie končí pri najnovších McLarenoch a prúdových stíhačkách. Iste, budú aj podnikatelia, ktorí nikdy nevystúpia z kolotoča čistého zarábania a ďalšieho a ďalšieho reinvestovania. No zdá sa, že už aj u nás pribúda úspešných ľudí, ktorí pre osobné naplnenie potrebujú viac. Už nechcú byť jednorozmernými otrokmi zisku. Chcú žiť s pocitom, že ich život bol bohatší, viacrozmernejší, že po sebe zanechali aj niečo dobré, že dokázali veci, na ktoré budú hrdé ich deti a vnuci.

Čo robí človeka bohatším? Desať miliónov eur alebo „len“ deväťmiliónový účet, no doplnený o radosť zo sto zachránených životov, zo zmenených tisíc ľudských osudov či z vyriešenia nejakého spoločenského problému? Na túto otázku odpovedali preladením svojich životných priorít rodiny Rockefellerovcov, Fordovcov, Mottovcov i Carnegieovcov a stali sa symbolmi novodobej filantropie. Aj najbohatší muž sveta Bill Gates prenechal manažovanie Microsoftu kolegom a sústredil sa na rozbehnutie najväčšej nadácie na svete Bill & Melinda Gates Foundation. Už sa nenaháňa za ROI (Return on Investment - návratnosť investície), chce vidieť SROI (Social Return on Investment – spoločenský dopad investície). Rockefellerov SROI viedol k vyvinutiu prvej úspešnej vakcíny proti žltej zimnici. Gates chce zasa pomôcť vyvinúť vakcínu proti malárii, riešiť problém AIDS, vzdelania a chudoby.

Snaha zmeniť svet cez darcovstvo napĺňa nielen najbohatších ľudí sveta. I „bežní slovenskí milionári“ sa dokážu nadchnúť altruizmom. Nerobia to kvôli PR, marketingu a ďalším benefitom, ktoré filantropia tiež nepochybne prináša. Materialista tomu možno neuverí, ale robia to, lebo cítia, že by mali niečo vrátiť späť, že úspech ich zaväzuje pomôcť, že pomáhanie je pre nich aj osobným uspokojením, obohatením, zábavou, vzrušením, dobrodružstvom. Hovoria: upokojuje ma žiť s pocitom, že nežijem len pre seba. Je obohacujúce žiť s vedomím, že mám vlastný dobročinný fond. Baví ma zapájať do jeho aktivít rodinu, priateľov či obchodných partnerov. Je vzrušujúce stretnúť niekoho, komu som pomohol zmeniť celý život k lepšiemu. Je ešte vzrušujúcejšie žiť s pocitom, že môj dobročinný fond tu môže fungovať a robiť dobro aj dlho po mojej smrti. Pre ľudí s podnikateľskou dušou je dobrodružnou výzvou pretavovať svoje biznis schopnosti do charity a znásobovať efektivitu darovaných peňazí.

Andrejovi Kiskovi a Igorovi Brossmannovi sa podarilo vďaka investícii milión eur, marketingovým skúsenostiam a kontaktom vytvoriť systém Dobrý anjel a motivovať 60 tisíc ľudí, aby pomohli uľahčiť život viac než 2000 rodinám, ktoré majú člena s rakovinou. Ich pôvodná dobročinná investícia sa tak za 3 roky navýšila o 5 miliónov eur.

Ale už dozrievajú aj ďalší high net worth ľudia, ktorí uplynulých 10 – 20 rokov zasvätili podnikaniu a teraz sa pýtajú: o čom môj život vlastne celý je? Kde investovať peniaze aj úplne iným, zmysluplným spôsobom? A sami prichádzajú na odpoveď: filantropia. Možno ich nebudú hneď desiatky, ale jednotlivci sú už tu a bude ich stále viac. Deje sa to inde vo svete a rovnako to bude aj u nás. Zmenia tvár slovenskej filantropie: okrem objemu peňazí prinesú i novú kvalitu, tlak na profesionalitu a efektívnosť. A to je fajn.

Pavel Hrica
Programový riaditeľ Nadácie Pontis