Etika / transparentnosť

Kto to robí lepšie? Nike verzus Adidas

30. September 2010 - Dva celosvetovo známe giganty, súperiace o priazeň športovcov, ale aj celkom bežných ľudí, nie sú v oblasti zodpovedného podnikania nováčikmi. Ich reporty za rok 2009 si vzal na mušku William D´Alessandro, prezident nezávislej agentúry Victor House News Co.

Kým Adidas bol prvou spoločnosťou, poskytujúcou športové produkty, ktorá v roku  2001 odhalila verejnosti svoje sociálne a environmentálne počínanie, Nike muselo začať s uverejňovaním environmentálnych a sociálnych informácií, aby udržalo krok so svojou konkurenciou. Skupina Adidas Group AG by teda mala byť v súčasnosti na vrchole „tejto hry“, namiesto toho sa však jej správa o korporátnej udržateľnosti  nazvaná „Team Talk“ alebo tímový rozhovor, zaraďuje niekde do stredu celkového balíka obdobných firiem. Na druhej strane, nový report o spoločenskej zodpovednosti firmy Nike predstavuje až 176-stranový gigant, pokrývajúci roky 2007, 2008 a 2009. Táto podoba správy je údajne uverejnená posledný krát. Ako D´Alessandro podotkol, report je príliš obšírny a rozsiahly, pričom testuje výdrž a postreh čitateľov. Pozrime sa však na obidve správy o čosi podrobnejšie:

Team Talk spoločnosti Adidas

„Reportujeme o našom sociálnom a environmentálnom výkone každý rok, pretože ľudia chcú vedieť ako si počíname,“ hovorí manažment. „Sme odhodlaní nájsť rovnováhu medzi záujmami akcionárov, potrebami zamestnancov a pracovníkov a životným prostredím, alebo v krátkosti, stať sa udržateľnou spoločnosťou.“

V rámci správy však nie je možné spozorovať spojitosť medzi finančným úspechom a spoločenskou zodpovednosťou firmy. Adidas nie je jediný. Iba niekoľko spoločností komunikuje ako môžu environmentálne a sociálne otázky a otázky riadenia prispieť k rastu a pozdvihnutiu spoločnosti.

Sled udalostí vytvára dojem, že „Team Talk“ prehliada celkový obraz. Potvrdzuje to i fakt, že Adidas sa pridal k hlavným obuvným značkám v diskusii o získavaní kože z ilegálnej deforestácie po tom, ako v Júni 2009 Greenpeace publikoval škandálne odhalenie pod názvom„ Zabíjanie Amazonu“. Predtým sa manažment zaoberal iba znečisťovaním z garbiarní.

Report z roku 2009 má rovnakú štruktúru ako ten z roku 2008. „Team Talk“ podáva informácie v hojnom počte v rámci 4 kategórií: Životné prostredie, dodávatelia a pracovníci, zamestnanci a komunita. Krokom vpred je skupina korporátnych cieľov do roku 2015. Ciele sú výsledkom „Zelenej iniciatívy spoločnosti“, ktorá bola spustená v Októbri 2008 a zameriava sa na redukovanie environmentálneho dopadu prevádzok Adidasu po celom svete.

Čo sa týka komunikácie, Adidas má jednoznačnú definíciu udržateľnosti. Znamená navrhovať produkty, ktoré odrážajú šetrnosť k životnému prostrediu. Navyše, spoločnosť tvrdí, že udržateľnosť vyžaduje oveľa viac: redukciu environmentálnych dopadov denných operácií, dodávateľských štandardov pracovného prostredia a starostlivosť o pohodu zamestnancov. Report adresuje každý z týchto bodov postupne. Prezentácia je plynulá a svedomitá, bez kvetnatých rečí alebo prikrášlení. Výber dát podľa D´Alessandra však nie je celkom presný a správny.

4 strany sú venované zoznamu nezávislých tovární, s ktorými spoločnosť spolupracovala za každý v posledných troch rokoch. Celkové číslo predstavuje 1128 zariadení v 68 krajinách – pričom väčšina je v Ázii. Ďalšie tabuľky odhaľujú spotrebu zdrojov v 24 hlavných administratívnych centrách, výrobných zariadeniach a distribučných centrách. Napríklad, hokejová továreň Reeboku v St. Hyacinthe, v Kanade, vyprodukovala 530 ton skleníkových plynov v porovnaní s 1200 tonami z hokejovej továrne v St.Jean. Význam poskytovania týchto detailov sa stráca, nakoľko žiadne z dát nie sú štandardizované. Informácie publikované na webe sú koherentnejšie a dopĺňa ich slovník výrazov.

V otázke kredibility Team Talk nemá za cieľ nasledovať žiadny štandard alebo pravidlá, hoci by mohla byť opäť použitá iniciatíva Global Reporting Initiative, ako tomu bolo pred dvoma rokmi.Správa o udržateľnosti nemá externý audit a spoločnosť neorganizuje panel stakeholderov, na ktorom by sa vydávali rozhodnutia. Vo formálnej správe nikdy nie je spomenutá otázka záruky/ubezpečenia. Vysvetlenie je však možné nájsť na webe, v sekcii udržateľnosti. Overovanie nie je pre Adidas až tak dôležité, až na prípad podmienok na pracovisku. Práve preto sa spoločnosť rozhodla pre účasť vo Fair Labour Association -  v ročnom prehľade Asociácie pre spravodlivú prácu.

Správa spoločnosti Nike Inc.:

Prvý pokus o komunikáciu udržateľnosti v systematickom duchu sa udial v roku 2001. Zakladajúci CEO Phil Knight priznal, že bol trošku chaotický a následne sa Nike načas odmlčalo. Hlavným dôvodom bol súdny proces, keď v roku 2002 najvyšší súd v Kalifornii uznal spoločnosť vinnou na podnet žaloby podanej civilným aktivistom. Najvyšší sudcovia rozhodli, že by záznamy spoločnosti v oblasti pracovnej bezpečnosti mali byť na rovnakej úrovni pravdivosti a kompletnosti ako komerčné záznamy. Pri obhajobe profitu, Nike a iné spoločnosti nemôžu uplatňovať celkovú ochranu slobody prejavu, inak garantovanú Americkou ústavou.

Report o korporátnej zodpovednosti obsahoval element, ktorý v rámci tohto priemyslu predtým nefiguroval. Spoločnosť uverejnila mená viac ako 700 fabrík, ktoré vyrábali ich značku po svete. Manažment tvrdil, že chce stimulovať pretek na vrchol odevného priemyslu.
Nike dáva dôraz na reportovanie ako na cenný nástroj vnútornej zodpovednosti. Primárnym adresátom novej správy sú „tí čo hľadajú hlbšie pochopenie pre náležitosti, ktorým Nike Inc. čelí a ako na ne strategicky odpovedá.“

Nike najalo neziskovú konzultačnú organizáciu Businees for Social Responsibility, aby zozbierala komentáre stakeholderov a urobila z nich predbežnú podobu reportu. Správa hovorí: „Na základe spätnej väzby, Nike prepracovalo štruktúru reportu tak, že vyňalo všetky nepodstatné informácie.“ Avšak podľa D´Alessandra ovocie nie je viditeľné.  Úvodná kapitola dáva perspektívu na rozsah, vplyv a dopad operácií spoločnosti – čo je samo o sebe rozsiahlou úlohou. Spoločnosť zamestnáva 32 000 ľudí priamo, má kontrakt s približne 600 továrňami, ktoré najímajú viac ako 800 000 pracovníkov v 46 krajinách.

Správa obsahuje 6 ďalších kapitol, obsahujúcich početné tabuľky s údajmi o výkone v rôznych oblastiach – životné prostredie, komunity, ľudia a kultúra, verejná politika, atď. Nájdete v nej bohaté množstvo príkladov a prípadových štúdií o programoch, nástrojoch a iniciatívach, ktoré Nike používa na integráciu udržateľnosti do svojich globálnych operácií. Obzvlášť nápomocnou súčasťou sú sekcie nazvané „Na horizonte“. Tie obsahujú precízne ciele a plány spoločnosti do budúcnosti.

Obšírnosť správy vníma aj manažment: „Po publikovaní tohto reportu sme sa rozhodli odkloniť od prípravy obsiahlych reportov každé dva až tri roky smerom k viac kontinuálnemu prúdu podávania správ.“ „Ako napredujeme, plánujeme sa menej koncentrovať na reporty a viac poskytovať aktuálne a relevantné dáta a perspektívy.“

V oblasti záruk má Nike nasledovný postoj: „V roku 2008 sme preskúmali dlhodobú spoluprácu s tretími stranami a zároveň poprednými poskytovateľmi auditu. V tom čase sa nám dostupné prístupy javili ťažkopádne.“ Okrem toho Nike tvrdí: „Stále si ceníme externé záruky dotýkajúce sa kľúčových oblastí nášho dopadu ale veríme, že musíme v prvom rade podniknúť vnútorné kroky a až potom pristúpiť k takémuto rozsiahlemu posudku.“

V závere možno zhodnotiť, že obidve spoločnosti vykazujú pozitíva, ako aj určité nedostatky v oblasti uverejňovania správ o svojich environmentálnych a sociálnych aktivitách. Jedna musí takpovediac pridať, a tá druhá zase ubrať. Zlatá stredná cesta opäť predstavuje dokonalé riešenie. Dobrým tipom môžu byť konkrétne odporúčania na zlepšenie, ktorými William D´Alessandro obohacuje svoje hodnotenia. Len čas ukáže, ako sa v tejto oblasti podarí gigantom Nike a Adidas napredovať. 

Miroslava Prekopová

zdroj: Corporate Register

foto:   Google Image