Diverzita / zamestnanci

Michal Kišša - Všade dobre, v práci najlepšie!?

15. október 2009 - Príjemné pracovné prostredie, priestory na relax, masáže priamo pri pracovnom stole, jedáleň v ktorej sa nemusí platiť, oddychová miestnosť s akváriami či herňa. A k tomu výborný plat. Pracovisko ako zo sna? Nie. Takto si však jedna americká firma váži svojich zamestnancov. Vie, že okrem jej značky sú pre ňu tým najdôležitejším. Pretože bez nich by nebola. Myslíte, že takéto výhody sú pre firmu nevýhodné? CEOs tejto spoločnosti si to zjavne nemyslia.

Ešte stále neviete, o ktorú firmu ide? Je to Google, jedna z najrýchlejšie rastúcich firiem na svete. Asi každý z nás ju pozná a využíva aspoň jednu z množstva jej služieb. Hodnota jej značky je viac než 100 miliárd USD. Z tohto pohľadu je najhodnotnejšou firmou (Millward Brown Optimor, 2009). Zamestnáva viac než 20 tisíc pracovníkov. Ich počet v roku 2008 narástol o 40% oproti roku 2007.

Spokojní zamestnanci, kvalitnejšie produkty

Spoločnosť však neposkytuje všetky tieto benefity z čírej dobrosrdečnosti. Veľmi dobre vie, že ak budú spokojní jej pracovníci, budú lepšie pracovať a tým aj vytvárať lepšie produkty pre zákazníkov. Preto sa im snaží vyjsť čo najviac v ústrety.

Eric Schimidt, jeden zo šéfov Google, hovorí: “Cieľom je, aby sa zamestnanci nemuseli starať o nič iné ako svoju prácu. Poskytujeme im prvotriedne služby – od perfektnej jedálne, telocvične, práčovne a masáží až po kaderníctvo, umývanie áut, čistiareň a autobus do práce. Zoberte si to tak – programátori chcú programovať a nechcú sa zaoberať praním. Tak im to uľahčíme.”

Moderné firmy už nevidia pracovníkov len ako výkonný personál, ktorý plní úlohy, pridelené šéfmi. Firma 21. storočia sa nechá zamestnancom inšpirovať a ponúkne mu priestor na sebarealizáciu. Zamestnanec jej môže priniesť nápady na nové produkty, služby, či pomôže zlepšiť výrobný proces. Ešte posledný príklad zo spoločnosti Google. Jednou z motivačných techník, ktoré sa používajú je aj tzv. Inovačný oddych. Všetci inžinieri v Google sú vyzvaní, aby strávili 20 percent ich pracovného času (jeden deň v týždni) na projektoch, ktoré zaujímajú ich samých. Takto vzniklo niekoľko úspešných projektov ako Gmail, Google News alebo Adsense. Marissa Mayer, viceprezidentka Google, vo svojom príhovore na Stanford University povedala, že až 50 percent nových produktov vzišlo z tohto 20 percentného „voľna“.

Príklady však môžeme nájsť aj na opačnej strane zemegule. Jedna z najvýkonnejších a najefektívnejších ekonomík sveta – Japonsko, je známa tým, že sa na pracovníkov kladú tie najvyššie nároky. Japonskí pracovníci, dlhoročne oddaní jednej firme, ročne odpracujú veľké množstvo hodín. Z Japonska však pochádza aj koncepcia tzv. Kaizenov – zlepšení, ktoré pomáhajú skvalitneniu a zefektívneniu procesov vo firme. A je jedno, či ide o firmu, ktorá vyrába topánky alebo poskytuje finančné konzultácie. Každý jeden pracovník môže navrhnúť zlepšenia, ktoré sa v určitom časovom období zozbierajú a vyhodnotia. Najlepšie sa realizujú a pracovník je za svoju snahu odmenený. Avšak okrem finančnej odmeny je pre zamestnanca veľmi dôležité aj morálne ocenenie pred kolektívom a vyzdvihnutie jeho dôležitosti ako jednotlivca. Tento koncept prináša nesporné výhody pre firmu – zlepšuje jej fungovanie a utužuje vzťah medzi ňou a zamestnancom. V moderných firmách už nie je moderné kradnúť, ale spolupodieľať sa na rozvoji, ktorého pozitívne stránky pocíti aj zamestnanec.

Na Slovensku dobre?

Na Slovensku bola situácia do konca roku 2008 pre zamestnancov veľmi priaznivá. Najmä v priemyselne rozvinutých regiónoch bolo problémom nájsť šikovného pracovníka. Preto sa aj firmy predbiehali v tom, ktorá ponúkne lepší plat či iné výhody. Či už išlo o bežné benefity ako príspevok na šport, na vzdelávanie, atď. Mnohé firmy však pochopili, že už nestačí dať dobrý plat, ale napríklad aj možnosť v rámci pracovného času sa zapojiť do práce v komunite prostredníctvom dobrovoľníctva či zamestnaneckého grantového programu. To, že firma umožní zamestnancom pomôcť tam, kde bývajú, zlepšuje ich lojalitu, zvyšuje výkony a v neposlednom rade šetrí firme finančné prostriedky. Nižšia fluktuácia zamestnancov rovná sa aj nižšie náklady na dosahovanie zisku.

Podporiť nové formy HR nie je jednoduché ani ľahké. Podpora nových foriem však prináša pozitívne výsledky. Príkladom môže byť spoločnosť Accenture, ktorá sa v roku 2008 umiestnila na druhom mieste v súťaži Zamestnávateľ ústretový k rodine. Spoločnosť zamestnáva na Slovensku viac než 1100 zamestnancov. V rámci HR manažmentu vytvorili napríklad programy podpory mamičiek na materskej dovolenke. Zamestnanci môžu využívať flexibilné formy práce, čo im umožňuje vykonávať prácu v čase, kedy sa cítia najvýkonnejší. Nie je dôležité, kedy prácu vykonáte, je však dôležité, aby bola spravená načas a hlavne dobre. Viac ľudí pracujúcich z domu (teleworking) znamená aj nižšie náklady na prenájom kancelárií a nižšiu spotrebu energie na pracovisku. V neposlednom rade prospieva aj životnému prostrediu – menej sa cestuje a tým sa šetria emisie CO₂.

Na Slovensku sú takéto prípady však skôr raritou ako pravidlom. Je to však škoda, pretože práve nové postupy v riadení ľudských zdrojov môžu ekonomike priniesť žiadanú efektivitu práce a tým zvýšiť jej konkurencieschopnosť. V čase ekonomickej krízy viac ako žiadané. Benefity, ktoré firma poskytovala v čase, keď bola ekonomika v dobrej kondícii však určite už nebudú v tom istom rozsahu. Motivovať pracovníkov je preto dôležité inak. Môže to byť napríklad už spomínané zapojenie do riadenia firmy či zlepšovania jej fungovania.

Pre mnohých je v súčasnosti dôležitejšia istota pracovného miesta ako firemný mobil či príspevok na dôchodkové pripoistenie. Preto by firmy nemali zabúdať na to, aby každý zamestnanec mal dobré informácie o svojom mieste. Aj zlá správa sa ľahšie znáša, ak má pracovník čas na to, aby si premyslel, čo bude v budúcnosti a na čo sa má pripraviť. Je veľmi ťažké motivovať niekoho, koho pracovné miesto je ohrozené, prípadne vidí, že jeho kolegovia stratili prácu. Preto je dôležitý férový prístup ku každému jednotlivcovi. Určite to ocení. Ak sa zamestnávateľ správa zodpovedne, pracovná morálka sa zlepšuje. V opačnom prípade môže očakávať nižšiu výkonnosť, menej inovácií a vyššie finančné straty. Dobrých zamestnávateľov trh ocení. Aj to je znakom zodpovedného podnikania.

Michal Kišša

editor, zodpovednepodnikanie.sk, blf.sk, BLF newsletter

programový koordinátor, Nadácia Pontis

Stante sa našim fanúšikom na sieti Facebook a dostávajte pravidelné správy o nových článkoch.