Čo (ne)prinieslo Rio+20

28. jún 2012 - Historický samit OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20 mal prispieť k zníženiu chudoby, zlepšeniu sociálnej rovnosti a k zaisteniu ochrany životného prostredia najmä s ohľadom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Výsledkom niekoľkých stoviek oficiálnych aj neformálnych stretnutí, verejných prejavov a súkromných rozhovorov, protestov i demonštrácií je však dokument, ktorý neobsahuje žiadne pevné záväzky o ochrane prírodných zdrojov či ekonomickej udržateľnosti.

Medzi hlavné priority podľa názorov expertov a verejnosti patrila ochrana morí. Konečný text, ktorý zahŕňal vytvorenie medzinárodnej siete chránených morských území vrátane Severného ľadového oceánu, však vetovala koalícia USA a Venezuely s podporou Kanady, Ruska a Japonska. Slabým pozitívom je, že sa na tému ochrany oceánov upriamila doposiaľ najväčšia medzinárodná pozornosť a že vo výslednom dokumente bol prijatý aspoň záväzok k zníženiu znečistenia morí suchozemskými zdrojmi (najmä plastovým odpadom).

Vďaka rozsiahlym verejným protestom sa medzi témy samitu dostalo aj subvencovanie fosílnych palív, avšak ropné spoločnosti zablokovali akúkoľvek možnosť ukončenia tohto opatrenia. Oslabili tiež iniciatívu generálneho tajomníka OSN s názvom Udržateľná energia pre všetkých, keď zariadili, že jej súčasťou bude aj ropa, zemný plyn a jadrová energia. Delegáti jednotlivých štátov tiež odmietli posilnenie právomocí Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Aj keď samit Rio+20 nepriniesol žiadne konkrétne záväzky, možno vyzdvihnúť niekoľko pozitív. Konferencia nastolila dôležité témy, prispela k vytvoreniu a upevneniu verejno-súkromných partnerstiev. Dobrovoľné záväzky krajín a firiem vyústili do prísľubu vynaložiť celkovo 513 miliárd USD na obmedzenie využívania fosílnych palív, ochranu vody a rozsiahlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Podnikatelia sa tiež zaviazali prispieť sumou viac než 50 miliárd USD na iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých. 48 najväčších svetových miest pristúpilo k zníženiu emisií skleníkových plynov o 248 miliónov ton do roku 2020.

Avšak samit Rio+20 mal potenciál priniesť oveľa väčšie a zásadnejšie zmeny, ktoré by pomohli riešiť súčasnú krízovú situáciu, preto ho možno označiť ako premárnenú príležitosť. No ako uviedol europoslanec Jo Leinen: „Rio by nemalo byť výhovorkou pre Európu, aby sa menej snažila, ale malo by byť motiváciou robiť viac.“

Leinen uznal aj pozitívnu zmenu v postoji firiem, ktoré si čoraz viac začínajú uvedomovať hodnotu zeleného rastu. „Inteligentní biznis lídri dobre chápu, že udržateľnosť je základom pre obchod a neudržateľný svet obchod naruší a zničí.“

Zdroje: CSRwire, euractiv.sk