O zodpovednom podnikaní

Komunitné investovanie

Pre firmu je komunitou jej bezprostredné alebo širšie okolie, v ktorom figurujú miestne inštitúcie a ich autority, mimovládne neziskové organizácie, školy, škôlky, nemocnice, športové kluby, detské domovy, cirkvi, kultúrne iniciatívy, neformálne záujmové združenia a pod. Firma investuje do komunity, podporuje verejno-prospešný rozvoj, pomáha niektorej z týchto inštitúcií alebo skupín.

Z hľadiska motivácie firmy môže ísť jednak o:

1. nezištný dar bez očakávania priamej protihodnoty (napr. obdarovanie charity z altruistických motívov); ale aj o
   
2. spoločenskú investíciu s očakávaním možného nepriameho prínosu (napr. podpora školy, z ktorej neskôr firma môže mať vlastných zamestnancov); alebo
   
3. komerčnú aktivitu, ktorá zároveň pomáha komunite (napr. sponzoring miestneho futbalového klubu, ktorý na dresoch propaguje donora).
   

Komunitným investovaním však nie je sponzoring národného futbalového mužstva, keďže takáto aktivita nespĺňa atribút verejno-prospešnosti, je vyhradená len pre úzku cieľovú skupinu a nie je otvorená širšej verejnosti. Z rovnakého dôvodu nie je komunitným investovaním ani preplatenie nákladov na detskom tábore dieťaťu zamestnanca firmy. Komunitné investovanie rozoznáva štyri formy darcovstva: finančné dary (cash), darovanie času (time), venovanie vecných darov (in kind) a administratívne náklady na komunitné projekty (administrative costs).

Meranie komunitného investovania

V roku 1994 pripravilo 6 britských firiem spoločný štandardizovaný model merania komunitného investovania s cieľom dosiahnuť väčšiu efektivitu v oblasti komunitného investovania a firemného darcovstva. Firmy vytvorili vlastnú skupinu nazvanú London Benchmarking Group (LBG), ktorá sa postupne rozrástla na zhruba 100 členských podnikov. Jej cieľom je ďalej rozvíjať globálny štandard merania komunitného investovania.

Na Slovensku model LBG funguje pod názvom Štandard komunitné investovanie (ŠKI).

Meranie vstupov aj výstupov

ŠKI firmám ponúka systém merania ich príspevku pre komunitu (vstupov), vrátane peňazí, času, vecných darov ako aj súvisiacich nákladov. Model ŠKI je však vhodným manažérskym nástrojom i preto, lebo okrem vstupov učí firmy merať i výstupy, čiže dopad ich darcovstva, a to konkrétne:

• benefity pre komunitu;
  
• benefity pre firmu a
  
• znásobenie daru z iných zdrojov (leverage).
  

Porovnaním vstupov a výstupov získava firma prehľad o efektivite svojho darcovstva, podpore komunity. Štandard komunitné investovanie rozlišuje tri druhy motivácie podpory komunity:

• charita, nezištné darcovstvo;
  
• spoločenská investícia (podpora zdravého prostredia, ktoré nepriamo prospieva aj firme) a
  
• komerčné aktivty (napr. cause related marketing, sponzoring a pod.)
  

ŠKI meria podporu komunity podľa tém:

• zdravie
  
• umenie/kultúra
  
• vzdelávanie
  
• životné prostredie
  
• sociálna starostlivosť, humanitárna pomoc
  
• voľný čas, amatérsky šport
  
• ekonomický rozvoj