O zodpovednom podnikaní
Definícia zodpovedného podnikania
Ako podnikať tak, aby z procesu a výsledkov produkcie firmy mal prospech širší okruh ľudí, je otázkou, ktorá je stará ako podnikanie samé. Známe sú prípady podnikateľov Andrewa Carnegie z USA alebo Tomáša a Jána Baťovcov z predvojnového Československa. Boli to charizmatické a zvyčajne aj filantropické osobnosti na vysokých postoch, ktoré do svojej podnikateľskej misie vkladali aj snahu o zveľadenie lokality, v ktorej pôsobili.
Moderná história zodpovedného podnikania (ang. Corporate social responsibility - CSR) sa začínala písať v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď myšlienky zodpovedného podnikania naplno prenikli do odbornej literatúry pre manažérov. Prvé definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierali o manažérsky vzor, a vyzdvihovali jeho angažovaný postoj. V roku 1953 Howard R. Bowen v knihe Social Responsibilities of the Businessman napísal: „Spoločenská zodpovednosť predstavuje záväzok podnikateľov usilovať sa o také stratégie, robiť také rozhodnutia alebo vykonávať také aktivity, ktoré sú žiaduce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti.“
V roku 1960 Keith Davis a Robert Blomstrom v knihe Business and its Environment definovali spoločenskú zodpovednosť ako „Záväzok jedinca zvážiť dopad svojich rozhodnutí a činov na celý spoločenský systém. Podnikatelia uplatňujú zodpovednosť, keď zvažujú potreby a záujmy ostatných ľudí, ktorých podnikateľské aktivity môžu zasiahnuť. Ak tak konajú, potom dokážu dovidieť i veci, ktoré sú mimo úzko definovaných ekonomických a technických záujmov ich firmy“.
Koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch vzniklo pod vplyvom turbulentných sociálnych zmien v západnej spoločnosti a vďaka rozmachu spoločenských vied, množstvo definícií, ktoré menej zdôrazňovali osobnosť manažéra v korporácii, a viac sa zameriavali na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. Príkladom môže byť definícia z roku 1973, ktorá je postavená na myšlienke dobrého susedstva: „Asi najlepšou cestou ako pochopiť spoločenskú zodpovednosť je uvažovať o nej ako o „dobrom susedstve“. (Elibert & Parket).
V osemdesiatych rokoch sa preniesol záujem od všeobecného teoretizovania o spoločenskej zodpovednosti na empirický výskum zodpovedného podnikania organizácií. Z osemdesiatych rokov pochádza definícia T. M. Jonesa, ktorá sa zameriavala na stakeholderov: „Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči ich akcionárom. Dva aspekty tejto definície sú pritom veľmi dôležité. Po prvé, záväzky si treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona alebo dohodou s odbormi dobrovoľným nie je. Po druhé, platnosť záväzkov je všeobecná, prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom, a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity.“
V roku 2001 vydala Európska komisia pod vedením Jacquesa Delorsa Zelenú knihu v ktorej definuje zodpovedné podnikanie takto: „ZP je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi.“
Britská organizácia Business in the Community, ktorá združuje viac ako 800 firiem, definuje zodpovedné podnikanie ako manažovanie „pozitívnych vplyvov, ktoré má firma na spoločnosť a na životné prostredie, a ktoré dosahuje svojimi činnosťami, produktmi alebo službami, a prostredníctvom interakcie s kľúčovými stakeholdermi ako sú zamestnanci, spotrebitelia, investori, komunity a dodávatelia“.
Posledná všeobecne uznávaná definícia je od World Business Council for Sustainable Development. „SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ .
Definície zodpovedného podnikania sa opierajú o všeobecné etické princípy, ktorými sú nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi a transparentnosť. Zvyčajne sa vyznačujú týmito spoločnými charakteristikami:
1. Sú univerzálne
Platia pre všetky typy podnikania, nie iba pre niektoré.
2. Zdôrazňujú dobrovoľnosť
Zodpovedné podnikanie by malo byť založené na dobrovoľnom záväzku firiem a ich manažmentu podnikať spôsobom, ktorý v dobrom slova zmysle prekračuje rámec legislatívnych ustanovení a povinností vyplývajúcich z dodržiavania obchodných zmlúv.
3. Zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektmi, tzv. stakeholdermi
Pojmom zainteresované subjekty sa označujú všetky osoby, inštitúcie a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť činnosti organizácie, alebo naopak sú organizáciou ovplyvňované. Viac na tejto stránke.
4. Vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života
Kvalita života vyjadruje celkový blahobyt jedincov žijúcich v spoločnosti. Predstavuje životné podmienky jednotlivcov, ich možnosti kontrolovať zdroje, a zároveň subjektívne hodnotenie ich života.
5. Zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast
Ekonomický rast sa dlho považoval za najdôležitejší ukazovateľ ekonomického napredovania spoločnosti. Zvyčajne sa meria jednoduchými mierami produktivity ekonomiky, ktoré môžu skresľovať skutočnosť. Napríklad, najčastejšie používaným ukazovateľom rastu ekonomiky je HDP, v ktorom je obsiahnutá finančná hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných na území jednej krajiny. Okrem statkov s pozitívnou pridanou nadhodnotou sú v ňom zahrnuté aj náklady na ochranu pred negatívnymi účinkami rastu, ako napríklad čistenie skládok odpadu a ekologických havárií. HDP týmto spôsobom vykazuje aj negatívne dôsledky ekonomického rastu ako prínosy k celkovému napredovaniu spoločnosti. Rozvoj na druhej strane súvisí s trvalou udržateľnosťou tvorby majetku. Všíma si ekologické dôsledky aktivít podnikajúcich subjektov, podmienky, za akých sú produkty vyrobené, ako sú prerozdeľované, aký má produkcia vplyv na rôzne skupiny a regióny.
6. Pomenúvajú tri oblasti, v ktorých sa zodpovedné podnikanie konkrétne prejavuje
Zodpovedné podnikanie si vyžaduje posun pohľadu z úrovne „profit only“ (orientácia výhradne na zisk) na pohľad, ktorý umožňuje vidieť podnikanie firmy v širšom systéme spoločenských a ekologických vzťahov. Firma nefunguje izolovane, ale je priamou súčasťou okolitého sveta. Podľa tohto pohľadu firma funguje s ohľadom na triple bottom line (trojitá výsledovka) alebo 3P – People, Planet, Profit a vo svojej činnosti sa nesústreďuje len na ekonomický rast, ale aj na sociálne a environmentálne dôsledky svojich aktitvít.
Pošlite do vybrali.sme.sk