O zodpovednom podnikaní

Zodpovedné podnikanie (ZP) znamená, že firmy pri dosahovaní zisku rešpektujú potreby všetkých partnerov, s ktorými pri svojom podnikaní prichádzajú do kontaktu. Týmito partnermi sú (nielen) zamestnanci, zákazníci, konkurencia, dodávatelia, lokálna komunita i životné prostredie.

Zodpovedné podnikanie je teda široký pojem, ktorý je nevyhnutne spojený s každodenným fungovaním firmy a jej správaním sa smerom dovnútra i navonok a odráža sa i vo  vývoji nových produktov a služieb.

Chcete sa naučiť, čo to znamená zodpovedne podnikať? Vyskúšajte náš e-learning.

Myšlienka zodpovednosti firmy voči spoločnosti sa odráža aj v zaužívanej skratke zodpovedného podnikania - CSR (Corporate Social Responsibility). Vďaka slovíčku spoločnosť však často dochádzalo/dochádza k redukovaniu významu zodpovedného podnikania iba na zodpovednosť voči komunite - firemnú filantropiu a dobrovoľníctvo. Firemná filantropia je jeho integrálnou súčasťou, ale pod zodpovedné podnikanie patria aj rôzne ďalšie programy v ekonomickej oblasti (napr. ponuka produktov a služieb pre znevýhodnených) a sociálnej oblasti (napr. starostlivosť o work-life balance zamestnancov), ako aj v oblasti ochrany životného prostredia (napr. znižovanie spotreby energií a CO2, produkcia eko-výrobkov).

Kritici "redukovaného" pohľadu na zodpovedné podnikanie upozorňujú, že CSR programy mnohých firiem sa doteraz zameriavali najmä na reputáciu a nemali priamu väzbu na biznis. V roku 2006 predstavili harvardskí profesori Michael Porter a Mark Kramer koncept CSV (Creating Shared Value – vytváranie zdieľanej hodnoty), ktorý posúva dovtedy zaužívaný koncept CSR do novej, pragmatickejšej roviny.

CSV vychádza z myšlienky, že konkurencieschopnosť firmy je prirodzene spojená s blahom komunity. Firma by teda mala využívať svoj potenciál na riešenie konkrétnej spoločenskej potreby a na tom postaviť svoju ziskovosť (aj keď v dlhodobom horizonte).

Odporúčaná literatúra:

Portál zodpovednepodnikanie.sk založila a spravuje Nadácia Pontis. Ak máte záujem zdieľať zaujímavý článok, tip, best practice zo sveta zodpovedného podnikania, ozvite sa nám.

Kontakt na editorku: 

"...myslím, že nakoniec som najviac zarobil, keď som sa rozhodol pre ten smer, ktorý sa spočiatku zdal prospešný len ľuďom - verejnosti. Smer, ktorý spočiatku sľuboval prospech len mne a verejnosti škodu, nakoniec priniesol škodu nám obom."

Tomáš Baťa: Zámožnosť všetkým (1926)

Nielen príbehy úspešných podnikateľov z minulosti, ale aj nová definícia CSV - Creating Shared Value potvrdzujú, že podstatou zodpovedného podnikania nie je nezištnosť nad rámec biznisu, ale vytváranie hodnoty pre spoločnosť, vďaka čomu môže firma dlhodobo prosperovať.

Hlavné prínosy zodpovedného podnikania pre firmu

  • zvýšenie predaja (zisku) vďaka ponuke zodpovedných produktov a služieb a lepšej reputácii;
  • zvýšenie príťažlivosti pre investorov, lepší prístup ku kapitálu;
  • zvýšenie atraktivity pre potenciálnych zamestnancov;
  • zvýšenie lojality existujúcich zamestnancov;
  • zníženie nákladov vďaka opatreniam ekologickej efektívnosti pri prevádzke a výrobe;
  • zlepšenie risk manažmentu vďaka spolupráci s dodávateľmi, či programom BOZP;
  • zlepšenie reputácie a získanie pozitívneho obrazu u širokej verejnosti.

Zodpovedné podnikanie má ekonomickú, sociálnu aj environmentálnu rovinu. Ekonomická oblasť sa týka prístupu na trh a vzťahov so zákazníkmi, dodávateľmi, obchodnými partnermi, konkurenciou, či orgánmi štátnej správy. Sociálna oblasť zahŕňa najmä vzťah k zamestnancom a komunite, v ktorej firma pôsobí a podporuje verejnoprospešné projekty. Environmentálna rovina je o snahe minimalizovať negatívny vplyv firmy na životné prostredie, prípadne aj maximalizovať vplyv pozitívny.

Základné zásady zodpovedného podnikania

 

  • Podnikať eticky a transparentne;
  • Zlepšovať kvalitu a bezpečnosť produktov (certfikácie);
  • Ponúkať inovatívne produkty a služby so sociálnou alebo ekologickou pridanou hodnotou;
  • Dodržiavať pravdivú reklamu a úplné informovanie zákazníkov;
  • Presadzovať férový a partnerský vzťah k dodávateľom, viesť dodávateľov k zodpovednému podnikaniu;
  • Viesť dialóg s partnermi, komunikovať a reportovať aj o aktivitách, ktoré majú vplyv na sociálnu, ekonomickú a enviromentálnu oblasť.

  • Šetriť energie, vodu a teplo pri prevádzke/výrobe;
  • Minimalizovať tvorbu odpadu - snaha o opätovné využitie odpadu;
  • Analyzovať a znižovať emisie CO2 vzhľadom na klimatickú zmenu;
  • Ponúkať ekologické produkty a služby (výroba, dizajn, balenie, preprava...);
  • Vyžadovať ekologické štandardy aj od dodávateľov.
  • Dbať na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov;
  • Poskytovať vzdelávanie a rozvoj zamestnancom;
  • Dbať na diverzitu a nediskrimináciu (rovné príležitosti) na pracovisku;
  • Podporovať vyváženosť pracovného a osobného života (work-life balance) zamestnancov;
  • Viesť dialóg o očakávaniach a potrebách zamestnancov, zapájať ich do firemných rozhodnutí. 
 
  • Podporovať (finančne alebo nefinančne) verejnoprospešné projekty, ktoré majú súvis s predmetom podnikania firmy;
  • Budovať dlhodobé partnerstvá s vybranými neziskovými organizáciami s cieľom dosiahnutia pozitívnej zmeny;
  • Podporovať dobrovoľníctvo zamestnancov a ich angažovanie sa v rozhodovaní o firemnej podpore projektov.

 

Ako spotrebitelia máme v rukách obrovskú moc. Svojimi rozhodnutiami v každodennom živote, pri nakupovaní i výbere zamestnania môžeme prispieť k tomu, aby bol svet lepším miestom k životu. Zdá sa vám to patetické? Fakty však nepustia. Zem máme len jednu, ale pri súčasnom životnom štýle, spotrebe jedla, vody a energie, budeme čoskoro „potrebovať“ nie dve, ale až tri planéty.

Prečítajte si nášho Vreckového sprievodcu zodpovednou spotrebou, ktorý vznikol v rámci projektu Podpora aktívneho občianstva financovaného s podporou Európskej komisie, a inšpirujte sa.

Definícií a interpretácií pojmu zodpovedné podnikanie/CSR/ spoločenská zodpovednosť je veľa. Vychádzajú z jasnej myšlienky - podnikať tak, aby z procesov a výsledkov podnikania mal prospech široký okruh ľudí. Prvé definície pojmu sa v 50-tych rokoch minulého storočia opierali o manažérsky vzor a vyzdvihovali jeho angažovaný postoj. Lídrami myšlienok boli najmä charizmatické a filantropické osobnosti, ktoré do svojej podnikateľskej misie vkladali snahu o zveľadenie lokality, v ktorej pôsobili.

V roku 1960 napríklad Keith Davis a Robert Blomstrom definovali spoločenskú zodpovednosť ako: „Záväzok jedinca zvážiť dopad svojich rozhodnutí a činov na celý spoločenský systém. Podnikatelia uplatňujú zodpovednosť, keď zvažujú potreby a záujmy ostatných ľudí, ktorých podnikateľské aktivity môžu zasiahnuť. Ak tak konajú, potom dokážu vidieť i veci, ktoré sú mimo úzko definovaných ekonomických a technických záujmov ich firmy".

Koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch vzniklo pod vplyvom turbulentných sociálnych zmien v západnej spoločnosti a vďaka rozmachu spoločenských vied, množstvo definícií, ktoré menej zdôrazňovali osobnosť manažéra v korporácii a viac sa zameriavali na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. Príkladom môže byť definícia z roku 1973: „Asi najlepšou cestou ako pochopiť spoločenskú zodpovednosť je uvažovať o nej ako o „dobrom susedstve“.  (Elibert & Parker).

V osemdesiatych rokoch sa preniesol záujem od všeobecného teoretizovania o spoločenskej zodpovednosti na empirický výskum zodpovedného podnikania organizácií.  Z osemdesiatych rokov pochádza definícia T. M. Jonesa, ktorá sa zameriavala na stakeholderov/ partnerov firmy: „Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči ich akcionárom. Dva aspekty tejto definície sú pritom veľmi dôležité. Po prvé, záväzky si treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona  alebo dohodou s odbormi dobrovoľným nie je. Po druhé, platnosť záväzkov je všeobecná, prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom, a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity.“ 

V roku 2001 vydala Európska komisia pod vedením  Jacquesa Delorsa Zelenú knihu v ktorej definuje zodpovedné podnikanie takto: „ZP je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných  firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi.

V CSR stratégii Európskej komisie na roky 2011-2014 sa uvádza, že ide o „zodpovednosť podnikov za ich dopady na spoločnosť".

Newsletter

Vložte svoje požadované údaje a vyberte program, z ktorého chcete dostávať novinky a odošlite.

Povinné položky