Udržateľnosť organizácií občianskej spoločnosti sa v roku 2020 mierne zhoršila

Situácia spoločnosti na Slovensku v roku 2020

Rok 2020 sa niesol v znamení pandémie COVID-19, ktorá mala veľký vplyv na všetky aspekty spoločnosti. V dôsledku pandémie výrazne stúpol dopyt po niektorých službách občianskych organizácií, najmä o služby zamerané na riešenie zdravotných, sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie. Mnohé organizácie počas pandémie poskytovali ochranné a zdravotnícke pomôcky nemocniciam a domovom sociálnych služieb, ponúkali pomoc zraniteľným skupinám, vyvracali dezinformácie súvisiace s pandémiou a organizovali dobrovoľníkov. Čeliť museli aj opatreniam, ktoré zaviedla vláda, s cieľom obmedziť šírenie vírusu. Na ich životaschopnosť mali vplyv aj ekonomické dopady pandémie, ktoré ovplyvnili celé hospodárstvo štátu.

Okrem pandémie dominovali v roku 2020 na Slovensku témy ako parlamentné voľby či početné zatýkania vysokopostavených verejných činiteľov Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA). Volebná účasť v parlamentných voľbách bola 65,78 %, čo je najviac od roku 2002. Politické strany, ktoré sa do parlamentu nedostali, získali spolu 28 % hlasov, čo je najviac v histórií Slovenska. Počas roka NAKA zatkla alebo obvinila viac ako 50 vplyvných verejných činiteľov, sudcov, advokátov, policajných veliteľov alebo podnikateľov.

Celková udržateľnosť organizácií občianskej spoločnosti sa v roku 2020 mierne zhoršila. Negatívny vývoj nastal v oblastiach: organizačné kapacity, finančná životaschopnosť, obhajoba záujmov, poskytovanie služieb. Tieto zmeny sa prejavili hlavne v dôsledku pandémie COVID-19. V ostatných aspektoch udržateľnosti organizácií občianskej spoločnosti nenastali významné zmeny.

Podľa informácií z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo k 31. decembru 2020 na Slovensku aktívnych 59 844 organizácií občianskej spoločnosti, čo zahŕňa 56 905 občianskych združení, 510 neinvestičných fondov, 1 778 neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby, 120 subjektov s medzinárodným prvkom a 531 nadácií.

Právne prostredie

V roku 2020 neprišlo k žiadnym zmenám v právnej úprave, ktorou sa riadi registrácia, fungovanie a zánik mimovládnych organizácií. Spustenie registra MVO, ktorý upravuje Zákon č. 346/2018 o registri mimovládnych neziskových organizácií, sa odložilo na 1.1.2021.

V lete 2020 boli snahy o čiastočnú zmenu daňového zákona v súvislosti s asignáciou dane. Návrh mal dopĺňať možnosť, aby právnické osoby mohli poskytnúť okrem asignácie dane do výšky 2 % aj nefinančný dar. Návrh bol nakoniec stiahnutý.

Predĺžila sa doba čerpania asignácie dane za rok 2019 o 12 mesiacov a rozšírila sa možnosť použitia zdrojov z asignácie. Prijímatelia tak mohli vďaka tomu použiť tieto zdroje na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie.

Organizačné kapacity

V dôsledku pandémie mali organizácie menej príležitostí na prepájanie a hľadanie nových podporovateľov. Museli sa vysporiadať s obmedzením osobných stretnutí, čo ovplyvnilo aj mnohé projekty a viedlo k výpadku financií. Viaceré organizácie boli nútené prepúšťať a meniť, či dokonca rušiť svoje aktivity.

Po parlamentných voľbách pokračoval odliv mozgov z MNO do politického prostredia.

Finančná životaschopnosť

Finančná životaschopnosť organizácií občianskej spoločnosti sa zhoršila najmä v dôsledku ekonomických dopadov pandémie. Dôležitým aspektom financovania boli počas pandémie zahraničné zdroje. Oproti štátnym grantovým schémam boli totiž flexibilnejšie.

Mimovládne organizácie boli spočiatku vyňaté zo všetkých finančných podporných mechanizmov zo strany štátu, určených na riešenie pandemickej situácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vyhlásilo v auguste výzvu na podporu aktivít organizácií, ktoré zmiernia dopady krízy, v hodnote 1,1 milióna eur. Výzva však bola limitovaná len pre nadácie a občianske združenia.

Obhajoba záujmov

Obhajoba záujmov sa v roku 2020  mierne zhoršila. Témy ako rodová rovnosť, interrupcie a práva LGBTI osôb sa posilnením konzervatívne orientovaných politických subjektov v parlamente stali vysoko spolitizovanými.

Zapájanie občianskych organizácií do procesov tvorby verejných politík nebolo systematické, často malo skôr formu deklaratórnu, bez reálnej možnosti ovplyvniť podobu navrhovaných opatrení.

Poskytovanie služieb

Štát naďalej nedostatočne využíva potenciál mimovládnych organizácií v oblasti poskytovania služieb. Napríklad centrá a azylové domy poskytujúce služby obetiam domáceho násilia, ktoré tieto organizácie prevádzkujú, boli počas roka doslova preplnené. V systéme financovania navyše štát uprednostňuje verejných poskytovateľov sociálnych služieb pred súkromnými.

Štát v čase pandémie nepodporil ani linky pomoci, ktoré boli nútené už v roku 2019 redukovať svoju činnosť a po ktorých bol v roku 2020 obrovský dopyt.

Sektorová infraštruktúra

V reakcii na pandemickú situáciu a jej vplyv na mimovládny neziskový sektor vznikol na pôde Komory MNO pri Rade vlády SR pre MNO Koordinačný krízový štáb neziskového sektora. Jeho primárnymi cieľmi sú identifikácia kľúčových dopadov krízy na neziskový sektor, mapovanie potrieb organizácií a spolupráca medzi štátom a občianskou spoločnosťou.

Vnímanie MNO verejnosťou

Vnímanie sektora MNO verejnosťou sa v roku 2020 výrazne nezmenilo. Kampane, ktoré pripravil a realizoval občiansky sektor, vrátane Kto pomôže Slovensku a Veda Pomáha, úspešne mobilizovali verejnosť aj podnikateľské prostredie a pomohli v budovaní dobrého mena sektora.

Zmena vlády priniesla mierne pozitívnejšiu rétoriku medzi najvyššími politickými predstaviteľmi. Pokračoval však negatívny naratív zo strany vládnych predstaviteľov na vysokých miestach.

Prečítajte si celý Index udržateľnosti organizácii občianskej spoločnosti za Slovensko.