Udržateľnosť neziskoviek sa vlani výraznejšie nezmenila, problémom sú však personálne kapacity
Celková udržateľnosť občianskych organizácií bola v roku 2021 stabilná, zhoršenie však nastalo v oblasti personálnych kapacít. Dôvodom sú predovšetkým dopady pandémie, v dôsledku ktorých viaceré organizácie zápasili s existenčnými problémami. Vyplýva to z Indexu udržateľnosti občianskej spoločnosti, ktorý už viac ako 20 rokov mapuje prostredie vplývajúce na občiansku spoločnosť v 24 krajinách strednej a východnej Európy aj Eurázie, vrátane Slovenska.
V roku 2021 naďalej ovplyvňovala všetky oblasti života pandémia COVID-19 a práve neziskové organizácie zohrali v pandemickom období významnú úlohu. V mnohých prípadoch suplovali úlohu štátu, napríklad pri pomoci ohrozeným skupinám či otázke duševného zdravia. Príkladom je iniciatíva #KtoPomôžeSlovensku, ktorá poskytovala zdravotnícke a ochranné pomôcky nemocniciam, domovom sociálnych služieb a iným zariadeniam slúžiacim zraniteľným skupinám obyvateľstva. Tieto aktivity boli realizované bez podpory vlády. Kľúčovú úlohu zohral neziskový sektor aj pri šírení osvety o významne očkovania proti COVID-19 a vyvracaní dezinformácií.
Na druhej strane, aby zmiernili dôsledky krízy, museli viaceré organizácie znižovať svoje stavy, čo malo vplyv na ich schopnosť dokončovať projekty a uchádzať sa o nové. Rôzne grantové schémy či európske projekty sú pritom často pre organizácie jedinou možnosťou získavania zdrojov na svoje fungovanie a budovanie personálnych kapacít. Dokazuje to aj fakt, že zo všetkých segmentov slovenského hospodárstva dostali neziskovky najmenej podpory, a to aj napriek tomu, že boli na rôznych úrovniach veľmi významne zapojené do riešenia pandemickej situácie.
Vnímanie mimovládneho sektora ako rovnocenného partnera sa neprejavilo ani v oblasti tvorby verejných politík. Jeho zapájanie nebolo systematické, často malo viac deklaratívnu než zásadnú rolu, bez reálnej ožnosti ovplyvniť podobu navrhovaných riešení. Témy, ako rodová rovnosť, práva LGBTI či reprodukčné práva sa posilnením konzervatívne orientovaných politických subjektov v parlamente výrazne spolitizovali.
Podľa Indexu udržateľnosti sú neziskové organizácie na Slovensku dlhodobo poddimenzované a podfinancované, v dôsledku čoho mnohí pracovníci odchádzajú pracovať do politiky, verejnej správy či biznisu. „V uplynulom roku sa ešte viac prehĺbili kapacitné rozdiely medzi silnými a etablovanými organizáciami, ktoré sídlia vo väčších mestách, majú stabilnú stratégiu a štruktúry, a medzi malými organizáciami, sídliacimi prevažne vo vidieckych oblastiach,” uvádza Index.
Krízy a napätie prispeli k väčšej polarizácii spoločnosti. Útokom sa nevyhol ani mimovládny sektor, ktorý musel čeliť rôznym hoaxom a dezinformáciám. Panel expertov spolupracujúcich na Indexe sa aj v reakcii na posledné publikované prieskumy zhodol, že dôvera ľudí na Slovensku voči konšpiračným teóriám je alarmujúca, a to aj v porovnaní so zahraničím.
Aj napriek tomu však podľa Indexu udržateľnosti občianskej spoločnosti nedošlo k zhoršeniu vnímania neziskoviek verejnosťou. Účinným protipólom k dezinformáciám a hoaxom bola najmä aktivita dobrovoľníkov počas krízovej situácie a vznik nových iniciatív zameraných na pomoc zdravotníkom a ohrozeným skupinám.
Prečítajte si kompletný Index udržateľnosti občianskej spoločnosti na Slovensku v roku 2021.
