24. 11. 2023 Zodpovedné podnikanie

Offsetting by mal byť len doplnok, kľúčové je znižovať uhlíkovú stopu firmy

Keď je firma na konci s možnosťami, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, prichádza na rad kompenzácia. Aké typy offsettingových projektov poznáme a ako môžeme merať ich efektivitu? Aj o tom bol BLF webinár, ktorý sa uskutočnil v stredu 15. novembra.

Pozvanie naň prijala Jana Smolíková z českej neziskovej organizácie CI2, ktorá sa viac ako 20 rokov venuje environmentálnej tematike a udržateľnosti. So svojimi skúsenosťami a pohľadom na offsetting sa v rámci diskusie podelili Marcel Lukačka, spoluzakladateľ a biznis riaditeľ spoločnosti GO4, Barbora Bažík, ESG špecialistka TV Markíza, a Ivan Tučník, Sustainability & Integrated Projects Lead v Plzeňskom Prazdroji.

Čo je offsetting?

Tento výraz je používaný najmä v súvislosti so znižovaním skleníkových plynov v atmosfére, ide o kompenzáciu emisií. Pre tento účel sa využívajú tzv. offsetové projekty, teda nástroje, prostredníctvom ktorých môžeme aktívne znižovať množstvo skleníkových plynov v atmosfére (napr. výsadbou zelene) alebo predchádzať vzniku emisíí (využitím obnoviteľných zdrojov energie).

V niektorých sektoroch je dosiahnutie uhlíkovej neutrality náročný a dlhotrvajúci proces, napríklad z dôvodu, že primárne materiály zatiaľ nie je možné nahradiť udržateľnými (napr. oceľ alebo piesok). Vtedy môže byť offsetting pre firmy výhodný. Jana Smolíková však upozorňuje, že offsetové projekty by mali byť len doplnkovým nástrojom. „Cieľom je produkciu emisií znižovať. Každý subjekt by si mal v prvom rade zistiť, akú uhlíkovú stopu produkuje a zaviesť čo najviac opatrení k jej zníženiu.”

Kjótsky protokol definuje niekoľko medzinárodných kritérií pre offsetový projekt:

  • je realizovaný za účelom znižovania množstva skleníkových plynov v atmosfére,
  • je skutočný – projekt sa realizuje, jednotliví aktéri sú informovaní,
  • spĺňa princíp adicionality, teda doplnkovosti – projekt by sa nerealizoval bez finančného príspevku z offsetu,
  • má pozitívny dopad na krajinu a komunitu,
  • je transparentný, udržateľný a monitoruje sa.

Poznáme niekoľko typov offsetových projektov: napr. výsadba zelene v podobe ovocných alebo dlhovekých drevín, ochrana lesa pred výrubom, agrolesníctvo (kombinácia poľnohospodárstva a výsadby stromov v jednej lokalite), podpora inštalácie fotovoltiky na verejných budovách, budovanie obnoviteľných zdrojov energie, ochrana tropických dažďových pralesov, regenerácia pralesov či regeneratívne poľnohospodárstvo.

Prvoradé by malo byť znižovanie emisií, kompenzácia až na poslednom mieste

Je potrebné si uvedomiť, že aj keď sa firma rozhodne pre kompenzáciu emisií, jej uhlíková stopa zostáva naďalej rovnaká. Jediný spôsob, ako môže firma reálne znížiť produkciu emisií, je využitie priamej akcie, teda zavedenie rôznych technológií alebo prijatie úsporných opatrení. „Je dôležité oddeľovať tieto dve skutočnosti, ideálne formou korektného reportingu, kde reportujeme dve rôzne čísla – veľkosť uhlíkovej stopy firmy a podporu znižovania prostredníctvom offsetových projektov,” dodala J. Smolíková.

Spoločnosť GO4, ktorá sa venuje prepravným službám, sa dlhodobo snaží vytvárať čo najmenej emisií. „Začínali sme s bicyklami, postupne sme zaviedli elektrické autá a neustále sa snažíme našu uhlíkovú stopu znižovať, no nie je to úplne jednoduché. Aj napriek tomu som však presvedčený, že offsetting by mal byť poslednou možnosťou. Žiaľ, mnohé firmy, najmä nadnárodné, siahajú po kompenzáciách ako po prvej možnosti, čo je z môjho pohľadu kupovanie si zelených odpustkov,” povedal M. Lukačka.

Ak už offsetovať, tak s dôveryhodným partnerom

Markíza sa venuje offsettingu najmä kvôli certifikátu udržateľného filmovania, pre ktorý je kompenzácia podmienkou jeho získania. Televízia počas celej produkcie počíta uhlíkovú stopu a po ukončení zberu dát prichádza na rad offsetting. Ten realizuje v spolupráci s platformou Ecologi. Podporila tak napríklad regeneráciu obnoviteľnej veternej energie a ochranu dažďových pralesov v Brazílii aj výrobu solárnej energie v Indii.

Od budúceho roka podmienka offsettingu pri certifikáte udržateľného filmovania odpadá, preto sa budeme skôr zaoberať opatreniami, ktoré zamedzujú vytváraniu uhlíkovej stopy. V offsetovaní budeme s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať, no väčší význam pre nás bude mať predchádzanie vzniku emisií,” uviedla B. Bažík.

Na trhu je množstvo spoločností a platforiem, ktoré sprostredkúvajú offsettingové projekty, nie všetky sú však považované za dôveryhodné. J. Smolíková radí spolupracovať s takými, ktoré sú transparentné a zverejňujú všetky potrebné údaje. „Zároveň je potrebné pozerať sa nielen na dostupné dáta k projektom, ale aj k organizáciám,” dodala.

Dôraz na lokálnosť

Plzeňský Prazdroj v súčasnosti neoffsetuje, všetku pozornosť venuje znižovaniu emisií na dosiahnutie uhlíkovej neutrality vo výrobe do roku 2030. Za posledné tri roky sa mu podarilo znížiť emisie takmer o polovicu. V Prazdroji však vyvíjajú aktivity, ktoré by v inom kontexte mohli byť za offset považované. Napríklad podporujú výsadbu stromov v chotároch u dodávateľov sladovníckeho jačmeňa. „Našou motiváciou však nie je, aby sme zachytili uhlík a vykompenzovali emisie, ale zvýšili odolnosť pestovateľov voči klimatickej zmene. Vnímame to ako aktivity, ktoré nám pomáhajú zvyšovať stabilitu nášho sektora,” vysvetlil I. Tučník.

Ak sa už firma rozhodne offsetovať, tým lepším rozhodnutím je podpora lokálneho projektu. Výhodou je, že sa ho môže sama zúčastniť a celý proces monitorovať. „Okrem toho sa čoraz častejšie začína využívať tzv. insetting. Znamená to, že firma neinvestuje do projektu inej organizácie, ale projekty znižujúce emisie hľadá a financuje v rámci vlastného hodnotového reťazca,” uviedla J. Smolíková.

Bratislava ponúka príležitosť na lokálny offseting

Hlavné mesto SR je majiteľom 3 100 hektárov jedinečných starých lesov, ktoré sú súčasťou CHKO Karpaty a približne miliónu návštevníkov ročne ponúkajú priestor pre šport, relax a rekreáciu. A hoci legislatíva umožňuje ťažiť 18 000 metrov kubických dreva ročne, magistrát sa rozhodol tieto lesy citlivo udržiavať a znížiť ťažbu dreva na minimum.

„Dobrovoľne sme sa rozhodli, že 3 000 veľkých starých stromov ročne, ktoré by sme mohli vyťažiť, nechávame v lese. Je to však nákladný prístup, preto hľadáme partnerov, ktorí by boli ochotní pomôcť nám tento model udržiavať,“ povedal Jakub Mrva, viceprimátor Bratislavy. Veľkú výhodu tohto modelu vidí v tom, že 100-ročné stromy, ktoré v lese zostávajú, majú mimoriadne cenné funkcie – nielenže dokážu zadržiavať uhlík a vodu, ale zlepšujú podmienky pre rekreáciu a majú pozitívny vplyv aj na duševné zdravie návštevníkov.

Kto sme

Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.


Nadácia Pontis
Zelinárska 2
821 08 Bratislava


tel.: (421 2) 5710 8111


This error message is only visible to WordPress admins
There has been a problem with your Instagram Feed.
×

Už odchádzate?

NESTRAŤTE S NAMI SPOJENIE

Na email vám budeme posielať inšpiratívne
novinky či informácie o aktuálnych výzvach.