Pavel Hrica - 75 bezdomovcov s okuliarmi

15. júl 2009 - „Máme nejaké staršie okuliare a je mi ľúto ich vyhodiť,“ hovorí kamarát Maroš, „pomáhate v Pontise aj bezdomovcom?“ Táto nevinná otázka stála na začiatku celej „akcie“, ako sme tomu začali hovoriť.

Maroš je profesiou optik, robí v rodinnej firme v Dunajskej Strede. Narátal 75 kusov okuliarov, nikdy nepoužívaných „fungloviek“.  Aj keď podľa neho vraj mali svoju zlatú éru za sebou, mne pripadali úplne perfektné. Maroš ich hneď aj rozdelil: 25 do zlata by slušalo hlavne pánom, 50 ladených do fialovo strieborných tónov sú skôr dámske. Uzavrel to vyjadrením: „Mám pocit, že na tú príležitosť, ako ich chceme využiť je úplne nepodstatný ich tvar či farba. Ja verím, že tých pár ľuďom bez domova, ktorým sa dostanú do ruky, poslúžia pre ľahšie skúmanie liekov, novín a tovaru. Snáď ocenia ich funkčnosť.“ Chvíľu sme si vyjasňovali rozdiel medzi filantropom – ako som ho nazval – a filatelistom, čo rozumel on.

Okrem iných zariadení pomáhajú v Bratislave bezdomovcom aj ľudia zo skvelej organizácie Depaul. Nie všetky útulky prijímajú každého, ale Depaul áno, otvára dvere napríklad aj ľuďom, ktorí majú problém s alkoholom, chorým a pod. Depaulisti boli z ponuky okuliarov nadšení, ale hneď videli hlavný problém: ich klienti obvykle nemajú žiadne očné vyšetrenia a dostať sa k normálnemu očnému býva pre bezdomovca, častokrát bez papierov a poistení, ťažké.

V dunajskostredskej optike zrak nevyšetrujú. No Maroš to nevzdal. „Pokúsim sa osloviť jedného kamaráta optometristu, či by vyšetril pár desiatok ľudí... Neviem, čo na to povie, lebo to vyšetrenie zaberá dosť času. Možno ho namotám na to, že dobré skutky dláždia cestu do neba,“ hovoril e-mail o 19:56. E-mail poslaný 21:11 však už hlásil: „Optometristu máme na našej strane! Takže ľudia budú i riadne vyšetrení. Rado má prenosný optotyp aj skúšobnú skrinku, takže sme mobilní a vieme sa dostaviť do útulku. Rado sa do toho pustil tak spontánne, že o tej ceste do neba som mu ani nestihol povedať...“

Ostatné už išlo ako po masle. Depaul do očného programu zapojil všetkých 30 klientov z útulku v Horskom parku, kde sa stará o ťažšie chorých ľudí, ktorí z rôznych dôvodov stratili domov. Potom chce zapojiť starších klientov z nocľahárne na Ivanskej ceste. Akcia začala včera a potrvá niekoľko týždňov. Rado a Maroš robia všetko po večeroch vo voľnom čase, čiže za deň dokážu zvládnuť asi štyroch klientov. Počas zhruba polhodinového vyšetrenia jedného človeka mu Rado vymení na skúšobnom ráme asi dvadsať rôznych sklíčok a položí sto otázok o ostrení, hmlení, rozdvojovaní, komforte videnia a neviem čo ešte, Maroš zapisuje rôzne tajomné kódy a skúša, ako rám okuliarov sedí na hlave.

Tento blog píšem tak trocha proti ich vôli, lebo o publicitu nestoja a sú radi, „že sa to robí bez veľkých ovácií... Takto sa to dotkne len ľudí, ktorí to potrebujú a tí to aj ocenia.“ Snáď sa nenahnevajú, ale myslím si, že dobré príklady treba ukazovať a inšpirovať nimi aj iných, ľudí i firmy.

Pavel Hrica
programový riaditeľ Nadácie Pontis