Janka Ružická - Za koľko by ste kúpili Zem?

14. máj 2010 - Keby bola naša planéta produktom, viete, koľko by stála? V roku 1997 sa hovorilo sa o sume tridsaťtri biliónov dolárov (pre porovnanie: tento výsledok predstavoval vtedy 1,8-násobok hrubého národného produktu). Že si takéto niečo neviete predstaviť?

Takzvaná ekologická ekonómia sa posledné roky v eurách a centoch snaží vyjadriť hodnotu našej Zeme, prácu včiel, funkciu koralových útesov. Tak napríklad tráva (trsť obyčajná), ktorá lemuje brehy jazier, funguje okrem iného ako prírodná čistiareň vody. Vedci vypočítali, že táto prírodná čistička oproti technickej ročne ušetrí na nákladoch 7,7 milióna €. Je to však len hodnota, nie cena. A to je problém. Ekologickí ekonómovia sa snažia venovať otázke, ako vyjadriť cenu Zeme a jej ekosystémov tak, aby sa premietla do účtovných uzávierok firiem a spotrebiteľských cien.

Tak napríklad havária tankera Exxon priniesla HDP štátu Aljaška pozitívnu bilanciu miliardy dolárov. Nebolo by oveľa férovejšie započítavať do tejto bilancie aj straty na produktoch a službách prírody, ktoré havária spôsobila? Ak vás tento podnet na revolúciu v ekonomickom myslení zaujal, môžete zájsť ešte ďalej a k výýlednej cene pripočítať ešte cenu emocionálneho a estetického zážitku, ktorú pre vás príroda a Zem má. Koľko by teda stála Zem?

Keby bola Zem a hlavne klimatická zmena politická strana, mala by na Slovensku vo voľbách veľký potenciál. Má svojich priaznivcov. Má svojich nepriateľov. Ale najmä ľudí, ktorí ju ignorujú. Vôbec sa o ňu nezaujímajú, nevedia o nej, nepoznajú ju. Práve presvedčenie týchto ľudí by bolo alfou a omegou jej úspechu alebo neúspechu vo voľbách. Priznajme si, čo vieme o výsledkoch summitu zo slovenských médií? Vieme, že sudánsky premiér prirovnal jeho dôsledky k holokaustu? Venezuelská delegátka si rozrezala dlaň? Priznajme si, že toho veľa nevieme nielen o summite v Kodani, ale ani o klimatickej zmene ako takej. Čo znamená optimálny plán na záchranu – nepripustiť oteplenie o viac ako dva stupne? Je to ideálne a posledné riešenie?

Alebo je celé haló okolo klimatickej zmeny fabulácia a manipulácia v rukách vlád a korporácií? Mať politický názor je samozrejmosť. Ešte aj posledný „niktoš“ vie, koho by volil. Mať názor na boj s klimatickou zmenou je na Slovensku skôr raritou. Jar nám dáva chuť pracovať okolo seba, a hlavne na sebe. Prináša energiu na zmenu. Čo keby sme si okrem záväzkov chodiť pravidelne do fitka, ísť v júni voliť a mnohých iných dali aj záväzok zaujať vlastné stanovisko voči klimatickej zmene postavené na naštudovaných argumentoch a informáciách? Nie je to ľahká úloha.

Či veríte na samoliečivú silu našej planéty alebo neodvrátiteľnú katastrofu ľudstva, či viete akú hodnotu má pre Vás Zem alebo ju ešte len prepočítavate, dúfame, že nájdete informácie, aby ste sa k výsledkom svojho hlasovania o klimatickej zmene a výpočte ceny Zeme mohli aspoň o kúsok priblížiť. Ak to nestihnete pred voľbami, tak túto jeseň nám pomôžu s výpočtom ceny Zeme a jej tovarov a služieb ekologickí ekonómovia.* Nechajme sa prekvapiť.

* Na jeseň 2010 má byť predstavená tzv. Štúdia o ekonómii ekosystémov a biodiverzity (TEEB). Jej cieľom je dať  odhad hospodárskych nákladov, ktoré vzniknú, keď budú ekosystémy ponúkať menej tovarov a služieb. Na záverečnej správe štúdie pracuje od roku 1997 viac ako 200 vedcov z 35 krajín pod záštitou OSN. Dohovor o zmene klímy a Dohovor o biologickej diverzite boli prijaté na summite OSN v Rio de Janeiro v roku 1997. Odvtedy sú oba predmety týchto dohovorov zaradené do rokovacieho programu svetovej politiky. USA nepodpísalo ani jeden z týchto Dohovorov. Rok 2010 je rokom biodiverzity – teda oslavy rozmanitosti tovarov našej Zeme.

Janka Ružická

Stante sa našim fanúšikom na sieti Facebook a dostávajte pravidelné správy o nových článkoch.