Blogy

Branislav Cehlárik - Prečo nie?!

12. november 2009 - Takto pred 4 rokmi mi zavolala kolegyňa, vlastne nadriadená z Londýna a spýtala sa ma čo si myslím o firemnom dobrovoľníctve na Slovensku. Nevedel som si spomenúť na žiadne relevantné dáta, tak som len potvrdil, že súkromný sektor sa angažuje v dobrovoľníckych aktivitách, zamestnanci sa zúčastňujú rôznych predpripravených aktivít, ale všetky firmy to robia viac-menej individuálne.

Po tejto nahrávke na smeč som sa nemohol čudovať, keď som sa vzápätí dozvedel, že budem u nás spoluzakladať hnutie Engage. Povedal som si A prečo nie?! O tri mesiace na to (Február 2007) sme sedeli s necelou desiatkou firiem  v našej najväčšej zasadačke a za podpory kľúčového partnera - Nadácie Pontis diskutovali o zamýšľaných aktivitách pod hlavičkou Engage. Výsledky sa dostavili pomerne rýchlo, zanedlho sme tu mali prvý ročník Našej Bratislavy, dnes sa už nebojím povedať, najväčšej dobrovoľníckej iniciatívy pod Tatrami. Kto pochybuje, nech si pozrie nárast počtu účastníkov  (200% v horizonte 3 rokov).

Pred štyrmi rokmi sa v tomto smere odohrala aj iná zaujímavá vec. Zúčastnili sme sa prvého Globálneho komunitného dňa. Desaťtisíce zamestnancov banky, ich priatelia a príbuzní venovali svoj voľný čas (sobota) a energiu na pro bono účely po celom svete. Pomáhali sme aj na Slovensku a hoci som mal obavy z organizovanej činnosti, nakoniec som nadobudol  krajší pocit z víkendu. Posledný piatok a sobota sa opäť niesli v duchu komunitného dňa. Prvé sumárne čísla sú potešujúce, bolo nás takmer 40 000 a dokázali sme sa aktivizovať a pomôcť až na 900 miestach po zemeguli (99 krajín). Keďže v rámci optimalizačných cvičení odnedávna zodpovedám za český a slovenský trh, patrí sa mi spomenúť ako sme si na nich počínali. Na pomery v banke, počet zamestnancov a momentálnu „víťaznú atmosféru“ slušne.

Touto cestou ďakujem 133 dobrovoľníkom v Čechách a 23 na Slovensku. Behal som medzi nimi s diktafónom a pýtal sa pár otázok, ktoré dokážem zhrnúť do jednoduchého zámena: Prečo? Vysvetlenia boli rôzne, emotívne aj racionálne; osobné až intímne; všeobecné až neurčité. Asi najvýstižnejšia odpoveď bola Prečo nie?!

A tak mi dovoľte spýtať sa všetkých váhajúcich. Prečo nepomôžete deťom  z detských domovov, žiakom a študentom? Prečo si nenájdete čas na chorých a nevládnych, starých a zanedbaných? Skrátka, prečo neponúknete pomocnú ruku núdznym ľuďom? A to sa ani nepýtam prečo sa nepostaráte o „nemé tváre“ či celé svoje/naše životné prostredie.

Myslím, že pointa leží v každom z nás. Tak ako nedokážu byť hluchými slepými ľudia s vysokým morálnym a etickým kreditom, tak sa dobrovoľníctvo neuchytí vo firme s manažmentom orientovaným len na krátkodobé, veľmi presne definované ciele. Triezve firmy sa snažia vidieť za roh a koncept udržateľného rozvoja či  zodpovedného podnikania (ZP) je pre nich už dávno súčasťou každodenného biznisu.

Nežijeme ľahkú dobu, ale naši predchodcovia a rovnako aj naši následovníci tvrdili/budú tvrdiť to isté. Nedá sa nesúhlasiť s Gro Harlem (1980, Nórska predsedkyňa vlády), ktorá definovala ZP ako napĺňanie potrieb súčasnej generácie bez toho, že by sa zmenšovala kapacita napĺňania potrieb budúcich generácií. Pre mňa je to jasne pomenovaný morálny záväzok, ktorý dokážem svojou troškou naplniť. A prečo nie ...

Branislav Cehlárik
Manažér pre vonkajšie záležitosti, Citibank