Branislav Cehlárik - Banka(r) mierotvorcom

13. júl 2009 - Keď pred necelými 3 rokmi komisia nórskeho parlamentu udelila Nobelovu cenu za mier bankárovi z Ázie, svetová verejnosť spozornela. Niežeby rozhodnutia Komisie nevedeli prekvapiť (ocenenie  J. Arafata), ale v tomto prípade si laici aj odborníci začali klásť otázku, čo také mierotvorné vymyslel finančník.

Za všetkým stojí Muhammad Júnus, profesor ekonómie z Bangladéša. Nápad zriadiť banku pre chudobných vznikol v jeho hlave niekedy v r. 1976, keď začal skúmať možnosti poskytovania bankových služieb chudobným vidiečanom. Po štvorročnej skúšobnej dobe v dedine Jobra a jej okolí neďaleko jeho domovskej univerzity, projekt získal podporu Bangladéšskej centrálnej banky a koncom roku 1983 do sveta finančníctva vstúpila nezávislá vidiecka Grameen banka (grameen znamená v benglálčine vidiecky/a) . Od svojho začiatku sledovala niekoľko kľúčových cieľov : sprístupnenie bankovníctva chudobným ženám a mužom; potláčanie vykorisťovania chudobných zo strany finančných úžerníkov; vytváranie príležitostí pre drobné podnikanie pre masy nezamestnaných z bangladéšskeho vidieka; ale najmä chcela bangladéšskym ženám zavretým v domácnostiam ukázať, že ich život môže prostredníctvom komplexného prístupu, od nízkeho príjmu cez  prístup ku kapitálu až po postupne úspešné podnikanie a opakovania tohto celého cyklu,  nabrať nový zmysel.
Grameen banka sa stala v krajine veľmi populárnou a čoskoro aj úspešnou. Hoci dary na svoje fungovanie prestala prijímať až v r. 1995, zisk vytvárala prakticky od začiatku svojej existencie, za čo sa jej vkladatelia odmenili vysokou dôverou. Je fascinujúce, že banka takmer úplne patrí jej dlžníkom (95%), len 5% vlastní vláda, pričom pod týmito dlžníkmi si treba predstaviť takmer 8 miliónov obyčajných bangladéšskych žien.   Obyčajných až na jednu vec -  ochotu prekonať samé seba, vystúpiť z tieňa tradícii a schopnosť presadiť sa. A práve tento potenciál vycítil profesor Júnus, ktorý túžil ponúknuť najchudobnejším z chudobných možnosť stať sa úspešnými. Jeho odvážny podnikateľský model stojí na miliónoch mikropôžičiek klientom bez schopnosti poskytnúť akúkoľvek záruku. Ručiť dokážu hádam len vlastnou existenciou.

Viera v ľudské odhodlanie sa oplatila, dnes banka vypláca vlastné dividendy, zamestnáva cez 23 tisíc zamestnancov, poskytuje vlastné štipendijné programy, pôžičky pre začínajúcich podnikateľov, podporu pri riešení bývania. S odstupom času možno teda konštatovať, že úvodná iniciatíva sa ujala. Zásluhy patria tak jej pôvodcovi ako aj jej realizátorom. Preto je pochopiteľné, že Nobelova komisia rozdelila ocenenie na dve polovice – Muhammadovi Júnusovi a Grameen banke, nevediac, že udeľuje aj ocenenie za spoločensky zodpovedné podnikanie.

Podľa môjho názoru je Grameen banka prototypom firmy orientovanej na udržateľný rast od svojho založenia. Veď DNA biznis modelu Grameen banky je vlastne CSR. Svojou existenciou banka poskytuje výborný návod ako dospieť, či skôr prispieť k naplneniu dlhodobého cieľa profesora Júnusa – odstráneniu svetovej chudoby, ktorou dnes trpí bezmála 900 miliónov ľudí, necelá šestina svetovej populácie.

Na záver krátky citát zo zdôvodnenia udelenia Nobelovej ceny za mier, ktorý nepotrebuje ďalší komentár:
„The Norwegian Nobel Committee has decided to award the Nobel Peace Prize for 2006, divided into two equal parts, to Muhammad Yunus and Grameen Bank for their efforts to create economic and social development from below. Lasting peace can not be achieved unless large population groups find ways in which to break out of poverty. Micro-credit is one such means. Development from below also serves to advance democracy and human rights.“

Nórska Nobelova komisia sa rozhodla  udeliť Nobelovu cenu za mier pre rok 2006, rozdelenú na dve polovice, Muhammadovi Júnusovi a Grameen banke za ich snahu o hospodársky a sociálny rozvoj smerom zdola. Trvalý mier nie je možné zabezpečiť bez toho, aby široká verejnosť našla východisko z chudoby. Jedným z týchto východísk je program mikropôžičiek. Rozvoj smerom zdola prispieva tiež k prehlbovaniu demokracie a ľudských práv.

Branislav Cehlárik
Manažér pre vonkajšie záležitosti, Citibank